KC-4000

Asi tak 10 rokov dozadu som mal možnosť vidieť film Sid a Nancy o krátkom živote basgitaristu skupiny Sex Pistols s vynikajúcim a "o život" slovenským dabingom, kde Bibiana Ondrejková podala heroický výkon, keď dabovala predstaviteľku úlohy Sidovej priateľky Nancy (sprevádzalo to niekoľko pohárov whisky, pretože z kuloárnych informácií viem, že sa táto rola nedala nadabovať triezva a Nancy bola tiež v kuse naliata a sfetovaná). Čo to má WTF spoločné s týmto .... čo to vlastne je??? Rádiokazeťák? Samozrejme nič, iba prvé čo ma napadlo pri pohľade na tento prízrak bola scéna z horeuvedeného filmu, kde sa Sid Vicious po x-tom žúre ráno zobudil a keďže zaspal na svojej basgitare, ktorá ho asi neskôr tlačila do rebra, v šere izby sa na ňu pozrel a spýtal sa: "Preboha, toto čooo je? A nejaký spolužúrujúci mu odpovedal: "Basgitara". Zúfalo si pretrel tvár a nasledoval strih na inú scénu.
Toto čo je? Spýtal som predajcu, keď som tohto chudáčika videl v polorozloženom schyzofrenickom stave. Podobne zúfalo ukázal na mašinku a neisto odpovedal, že asi rádio. "No moj zlatý, ty pekne pôjdeš so mnou domov, nenechám ťa tu tomu neznabohovi, čo ani nevie, že máš v sebe automobilovú kazetovú mechaniku! A už aj išiel do batoha! Po ceste domov som rozmýšľal, ako zareaguje moja milovaná manželka po mojich zaprisahaniach, že už žiadnu takúto chujovinu domov nedovlečiem. Reagovala veľmi prekvapene a presne tú istú otázku mi položila: "Toto čo je?" A hneď si aj odpovedala: "TRANSFORMER????" No a už aj dostal meno a bolo nám úplne jasné, do akej kategórie bude mašinka zaradená. Nuž ale to mám kvôli jednému zúfalcovi otvárať novú sekciu že TRANSFORMERS? Nie, pôjde pekne medzi boomboxy! Je prenosný, je na batérie, je skladný, dá sa dať aj na rameno, tlačí dosť veľa zvuku a kľudne sa mu môže nadávať aj do ghettoblasterov, šmakujú mu kazety, ale nie doslova a má aj možnosť karaoke. Ten príznačný názov Transformer získal vďaka odklápateľným reproduktorom na pántoch, z ktorých sa dajú urobiť všelijaké patvary v závislosti od naklonenia voči základnej skrinke a vždy to vyzerá inak, hlavne haluzne. Tak šup na operačný stôl môj pekný!
Prístroj bolo ako vždy treba vyčistiť a zreparovať potenciometre, ktoré boli na moje prekvapenie v celkom nechrapčivom stave. Po otvorení Transformera sa človeku naskytne tento pohľad. Celkom bitná mechanika a vnútro nepôsobí takým krehotinkovým dojmom ako niektoré chrastítkové Aiwy z konca 80. rokov, kde bola možno založená kooperácia medzi výrobcami hodiniek a kazeťákov, pretože tie titerné ozubené kolieska v mechanikách ozaj nemali osudom písanú dlhú životnú dráhu. Na prístroji je síce napísané, že je Made in Japan, ale štítok na mechanike nás informuje o tom, že vecička bola vyrobená pod nejakou Belgickou licenciou TANASHIN DENKI Co. Každopádne zaujímavý pôvod, ale to nás opäť núti zauvažovať o tom, že ako sú vlastne relevantné nápisy na magnetofónoch s visačkou MADE IN JAPAN. Že by naozaj Japonci niečo prebrali od Európy a vyrábali to u seba? V podstate áno, ale toto tvrdenie treba náležite upresniť. Do Návštevnej knihy napísal môj pravidelný návštevník Krtek svoj názor a v podstate asi únavou z písania tohto dlhého textu som sa nevyjadril celkom presne, takže sa v podstate opravujem v predošlom tvrdení, a to opravným patchom, že Japonci kupovali licensované technológie (aj z Európy) aby nemuseli pchať svoje prachy do vývoja už vyvinutých vecí ako napr. kazetové mechaniky, alebo iné súčasti magnetofónov. Bolo by to nosenie dreva do lesa a tu sa vynára otázka, či tí Japonci vôbec niečo vymysleli. Stačilo nájsť dobrých dodávateľov rôznych komponentov, podskladať ich dokopy, vymyslieť peknú bedňu, nacapiť na ňu svoje logo a hurá do predajného marketingu. Poďme však ďalej.
Teda najzaujímavejšou haluzou na tejto mašine sú ako som už písal reproduktory, ktoré sú napevno, teda neoddeliteľne pripevnené na základovej bedni prístroja a pohybujú sa iba výklopným spôsobom na spojených pántoch. Je otázkou, kadiaľ sú vlastne vedené káble k samotným reproduktorom, keď sú bedničky predurčené na neustále vyklápanie hore - dole. Aj laikovi dôjde, že kábel, ktorý sa veľakrát ohne, nakoniec skončí preťatý na dva kusy, minimálne sa v bužírke pretrhne zväzok medených nitiek. Vyriešili to šalamúnsky. Zo základovej bedne vedie reprokábel, ktorý je ukončený akýmsi okom, ku ktorému sa priloží druhé oko, ktoré je zase vedené do reprobedničky. Tu je vidieť, že je tento vodivý spoj veľmi spoľahlivý a hlavne vydrží to nekonečné vyklápanie. Po dotiahnutí spojov možno budú určite straty signálu po ceste k reproduktoru, ale v tomto prípade sa tieto straty ani nenazývajú stratami, ale účelovým riešením menšieho zla. Chcem sa ospravedlniť, že som všetko fotil pred vyčistením a nie po, kde by to lepšie vyzeralo, ale stalo sa a už kvôli tomu transformera rozoberať znova nebudem.
V podstate k zariadeniu nie je veľmi čo povedať, hore som spomínal, že mašinka tlačí celkom silný zvuk, na výkonových tranzistoroch sú hrubšie chladiče, určite to má teda opodstatnenie. Na prednom paneli je dosť gombíkov a "točítok", ktoré určite ocenia ľudia, čo chceli byť od malička rušňovodičmi, pretože tých "ovládatok" je tam neúrekom. Do mašiny sa dá zapojiť externý mikrofón, z ktorého sa signál zosilňuje a posiela ďalej do reproduktorov. Tento sa dá ešte regulovať v prípade, že by spätná väzba bola neúnosná a hrozili by žaloby za poškodenie sluchu nielen ultrazvukovými hodnotami. Takže využitie tohto čuda by sa dalo aplikovať aj na rôzne minisedenia rôznych sekt vo väčších metrážach ako obývačka trojizbového bytu, aby bolo rečníka počuť aj viac ako v piatej rade stoličiek. Zozadu prístroja je priestor na batérie, sieťová napájacia zásuvka 230V, 12V DC zásuvka, CINCH konektory na pripojenie ďalších dvoch "matrix" reproduktorov, ktoré sú na prednom paneli vypínateľné veľkým neprehliadnuteľným spínačom a z útrob sa dá vysunúť aj veľmi užitočná teleskopická anténa. Na Joyseven-e je použitá aj prevratná technológia zabraňujúca zlomeniu teleskopickej antény. Pri prenášaní sa táto anténa dokáže zasunúť celá do prístroja takže náhodné zavadenie o konár susedovej čerešne pri prenášaní, alebo strata rovnosti antény pri zdolávaní cesty pod trolejbusovým vedením je vylúčená.
Vidím, že textu je tu už dosť, tak by som sa uchýlil aj k nejakému záveru, ale ešte stále som tu nespomenul fakt, že je to iba kazetový prehrávač bez nahrávania a akéhokoľvek luxusného ovládania celej mechaniky. Tá bola totiž použitá z radu klasických kazetových mechaník montovaných v jednoduchých autorádiách, to znamená, že celé ovládanie spočíva iba v rýchloposuve pásky dopredu jedným tlačidlom slúžiacim aj ako extraktor zasunutej kazety. Mechanika je po jemnom doladení spoľahlivá a poslúcha na slovo. Rádioprijímač má rozsah samozrejme FM CCIR, a AM obstarávajú stredné vlny, na moje prekvapenie chytali dosť rozhlasových staníc aj cez deň.
Na prednom paneli nám ostalo ešte niekoľko ovládačov a tými sú napr. tónové korekcie, ovládanie hlasitosti združené v jednom potenciometri s úrovňou vyváženia stereováhy, prepínanie vlnových rozsahov rádia a ovládania hlasitosti reprodukovaného hlasu cez externý mikrofón MIC VOLUME. No jasné, ako som mohol zabudnúť na 6,3 mm slúchadlový výstup? Samozrejme, je tam!
Hodnotiť zvuk, alebo iné parametre je úplne zbytočné, prístroj vydáva zvuk, funguje v ňom kazeťák, dajú sa bez chrčania ladiť rozhlasové stanice, zvuk je počúvateľný a prístroj svojim kompaktným prevedením môže slúžiť aj ako prenosná záležitosť, alebo v rozloženom stave stojan na dva kvetináče s hyacintami. Len zalievať opatrne a neprelievať misku s vodou! Elektronika to nemá rada!
Hodnotiť dizajn je už úplný extrémizmus, pretože toto je ozaj subjektívna záležitosť. Najväčším odväzom dizajnéra bolo určite umiestnenie tých ozdobných pestrofarebných chujovín, inak to neviem nazvať, do stredu reproduktorových krabičiek. Aj som chcel osloviť odborníka na starojaponskú heraldiku, ale v obave že aj ten by ma poslal kade ľahšie, presnejšie povedané do riti, som sa rozhodol, že to bude môj celoživotný rébus, uspokojujúc sa s teóriu o nadmernom húlení trávy šéfdizajnéra značky Joyseven. Ale nakoľko je to ďalší manželkin favorit po JVC PC-25 s pracovným názvom Žehlička, už sa nevie dočkať kedy bude zaradený do ankety aby mohla zaňho zahlasovať.
No a to, že nie som sám, kto má tento stroj na svete vo svojej zbierke, ale že sme na to dvaja, je odkaz na stránku, kde sa hanou nešetrí, dokonca ho tuším prehlásil za najškaredší výdobytok prenosných zariadení vôbec. Stránka sa nachádza TU a Joyseven je niekde naspodu zoznamu.

Vivat Portable machines!

Rok výroby: Okrem toho, že ho jeden magor na eBay predáva v otrasnom stave za strašných 129,99 amerických dolárov už zopár mesiacov a na Ruskom Shizaudio sú tri fotky v galérii sa k tomuto čudu márne snažím zistiť bližšie informácie.
Váha: 3,72 kg
Rozmery d x v x h: 46,5 x 10 x 24 cm v rozloženom stave

Ďalšie fotografie:

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY