V jednom časopise pre hudobníkov Muzikus, ktorý vychádzal v 90. rokoch (možno až dodnes), sa raz napísalo že basgitaristi sú čudná kasta. Tí keď sa zídu na pive, neohovárajú politiku, susedov, neriešia ženské problémy, ale živo medzi sebou diskutujú koľko už vymenili basgitár, že ten starý Fender Jazz Bass je dodnes stále neprekonaný, že Ibanez šiel dole vodou, že struny Rotosound Swing nevydržia ani tri temperamentné koncerty a najlepšie hlavy na bedne sú BBS atď, atď.
Už dlho sme si s Mikim sľúbili, že sa príde pozrieť na moje basgitary zavesené na klincoch tak v skutočnosti, ako aj hovorovo, pretože som prestal hrať asi v roku 1996 a nástroje obesené na stenách našej obývačky mi toto obdobie už iba nostalgicky pripomínajú. Po jednej milej návšteve v našom domácom Tuzexe, kde mu srdce pookrialo, keď videl toľko boomboxových krabičiek pokope mu skrslo, že by pre mňa mal jeden kazeťák Panasonic. Predpokladal som, že to bude niečo na spôsob môjho Panasonic RX-CT800 a veľmi som sa nemýlil. Na druhý sviatok vianočný sa s ním objavil vo dverách a že teda tu je a jeho osud je v mojich rukách. Skôr než začnem siahodlho opisovať jeho znovuzušľachtenie, dajme si zopár faktov, čo je vlastne zač. 

Panasonic RX-C31 je celoplastový jednokazetový stereo rádiomagnetofón s rozhlasovými rozsahmi FM do 108 MHz, LW, MW a SW. Krátke vlny majú možnosť jemného doladenia pomocou Fine tuning. Ďalej disponuje 5-pásmovým grafickým ekvalizérom s rozsahom + - 10dB a čo sa týka ovládania zvuku, je tu ešte potenciometer na BALANCE a VOLUME. Na pravo v strede je malý vstavaný mikrofón (MONO) na nahrávanie ruchu v okolí, slúchadlový výstup na 3,5 mm stereo jack a posledným šperkom nerátajúc odnímateľné reproduktory je linkový vstup, na ktorý sa dá pripojiť CD, MP3 prehrávač, alebo iný zdroj signálu okrem magnetodynamickej prenosky gramofónu. Reprosústavy majú na sebe údaj o impedancii 3Ω a špičkový neopakovateľný výkon píšu 10W, ale to by som rozhodne neodporúčal, ak nechceme, aby nám tie širokopásmové chuderky nadobro zamávali na rozlúčkový pozdrav. Ešte spomeniem autostop, ten je klasický, jazýčkový, ale mechanika má prvky aj tej "fullautostopovej", viď prostredie pri pravom unášači. Takže vypína iba mód prehrávania. Rýchloprevíjanie pásky F.F. a REWIND by sme teda mali používať tak, aby sa pri jej dorazení na koniec, alebo začiatok príliš mechanika netrápila dlhým preklzovaním.

Nuž dobre, pozrel som sa naň preberajúc ho z rúk bývalého majiteľa, paráda, je v dobrom vonkajšom vizuálnom stave, maximálne odídená gumička, nastaviť hodinársku mechaniku a pobeží ďalej ako za mlada. Chyba lávky! Jedného dňa, keď som si po uvedení môjho prijímača Tesla 820 A oficiálne do mojej zbierky povedal, že by to chcelo konečne aj nejaký kazeťák, nič lepšie, jednoduchšie a málo pracné na renováciu som v depozite ani nemohol nájsť. Plán bol taký, že ho po dva večery sfackám dokopy a bude čo dať na net. S mladíckym elánom som sa naňho vrhol, aby mi už po dvoch minútach po otvorení skrine a odňatí predného panelu zamrzol úsmev na tvári. Aby som bol presný a šiel po poradí, medzi prvými úkonmi čo vždy robím pri prvom kontakte s novým príprastkom, je kontrola batériového priestoru a nastavenie prepínača napájacieho rozsahu. Už sú dávno preč časy, keď nám brnelo v elektrickej sieti 220V. Priestor na batérie bol kompletne zaliaty uschnutým elektrolytom z vytečených batérií. Detailnejší pohľad na pružinu mínus pólu hovorí o tom, že to je pekný humáč. Druhá pružina to neprežila vôbec a od samej hrdze sa úplne zlomila. Neostávalo nič iné, len vybrať dosku s plošnými spojmi slúžiacu ako kontaktové pole na batérie a pružinu vymeniť za novú. Po vytiahnutí tejto dosky som ani neuvažoval o nejakom čistení tej starej pružiny. Len pre porovnanie, nájdite dva rozdiely! Plus pól kontaktov na batérie stačilo očistiť, ale pružina šla nová. Výsledok je na tomto obrázku. Na opačnej strane takáto doska nebola, ale stačilo tam dať takú istú pružinu aj s nejakým kontaktom na plus a hotovo. Ako darca orgánov mi poslúžil jeden malý rádiomagnetofón, ale k nemu sa ešte dostaneme. Svojich 5 minút slávy si užije aj on na tejto stránke. Konečný výsledok vyčistenia batériového priestoru je na tejto fotografii. Aj keď tento kazeťák asi nikdy nepôjde na batériovú prevádzku, môj chorobný zmysel pre detail mi nedovolil odfláknuť ani túto časť. Myslím, že sa dielo nakoniec úspešne podarilo. 
Príbeh však nekončí, naopak, začína, pretože sa dostávame k pikantérii, s ktorou som sa v takomto rozsahu ešte nestretol, a verte, ak výrobca zariadenia uvedie do návodu na použitie vetu "Nikdy nenechávajte v prístroji batérie dlhšiu dobu a nezamieňajte batérie od rôznych výrobcov", vie veľmi dobre, o čom hovorí. Nech sa páči, prejdite ďalej, čaká nás jadro!
Po odňatí predného krytu prístroja nastalo zhrozenie. Chemikália, ktorá sa odparila z vytečených batérií napadla snáď všetko kovové, čo sa v okolí nachádzalo a to pliešok, ktorý otvára svojim odpružením kazetové dvierka, potenciometre ekvalizéra, ktoré bolo treba komplet rozobrať (áno, plastové tiahla, ktoré vidíte v popredí šli dole, aby som z nich odstránil zelenú koróziu medených kefiek na kontaktoch bežcov), celý spodný držiak klaviatúry ovládania kazetovej mechaniky, skrátka aj táto fotografia hovorí za všetko. Z tohto prvotného pohľadu som sa zhrozil nad tým, že mechaniku v takomto stave mám čistiť ani nie od korózie, ale hrubej hrdze??? Neuveríte, ale fakt som s týmto počinom bol zmierený a už som chystal šmirgle a iné brúsne prípravky. Uchýlil som sa k jednej spásonosnej myšlienke nahradiť túto mechaniku nejakou inou, ale... mal som dúfať, že už len ja by som mal také šťastie zohnať po tých rokoch rovnakú mechaniku? Tak nič moja, poď, ideme von. 
Po vybratí mechaniky a odpojení káblov, ktoré mi akoby zázrakom neostali medzi prstami som začal pochybovať o myšlienke túto mechaniku uviesť do čistého stavu. Toto som ešte nevidel, a verím tomu, že veľa z vás tiež nie. vyhotovil som aj detailnejšie fotografie pre lepšie ozrejmenie. Toto si treba vážne vychutnať. Čech by povedal: "To je mazec !!!" A je! Vďaka tomu, že tiahlo posuvu nahrávacieho prepínača bolo z nejakého ušľachtilejšieho materiálu, vydržalo viac ako jeho okolie. Neviem si predstaviť akoby som toto hrdzou oslabené šasi ešte ohýbal pod šmirgľovým papierom. Dajme si ešte jednu fotku. Čudujem sa, ako je možné, že neodišli gumičky? Po ich vybratí z mechaniky mali úplne normálnu pružnosť a nemali ani náznak nejakého rozleptania. Pozrite sa na motorček. Predstavte si, že hnal! Trošku suchšia oska, ale po kvapnutí oleja už išiel ticho ako nový. Kyselina sa podpísala aj na pružinách mechaniky. Rozpadávali sa už len pri dotyku. Kontakty spínača motora mechaniky boli tiež pekne vyžrané. Ale s ním by sa ešte dalo niečo robiť. Hmm, čo teraz? Varianta B. Idem zháňať druhú mechaniku, tadiaľto cesta nevedie. No ale kde? V obchode? To sa neoplatí. Tak som navštívil jedného človeka, ktorý prichádza do styku s takýmito vecami a predostrel mu môj problém. Aj vizuálne. Oči mu vybehli z jamiek, keď uvidel spúšť po batériovej kyseline. Zľutoval sa teraz neviem či nado mnou, alebo mojim Panasonicom a ukázal mi pole, kde rastú takéto mechaniky. Jedinou podmienkou bolo, aby som si ich sám vymontoval, s čím som s radosťou školáka dostanúc svoju prvú jednotku z matematiky súhlasil. Prosím Vás, pozrite sa na toto a keď Vám pamäť ešte trocha slúži, vyššie som spomenul jeden malý rádiomagnetofón, ktorý poslúžil ako darca orgánov. Dámy (pochybujem že sem nejaké chodia) a páni, 5 minút slávy pre darcu orgánov je tu: Dovoľte aby som Vám na mojej originálnej fotografii predstavil modelový rad z rokov 2006 až 2009 Rádiomagnetofón s MP3 - CD prehrávačom Sencor SPT 401. Je to neuveriteľné, kazetová mechanika mikrometricky sadla do sediel úchytov plastovej bedne Panasonicu! Pre porovnanie, naľavo je mechanika zo Sencora a vpravo je mechanika z Panasonicu. Fotografia je tu. Pozrite si ešte pohľad zo strany pohonu. Jediné, čo som použil z Panasonic mechaniky bol zotrvačník. Ten bol kovový, na rozdiel od sencoráckeho - plastového. Všimnite si ešte, že samotné tiahla na mechanike Panasonic sú ohnuté, pretože tá sa ovláda z prednej, tvárovej časti. Sencor mal tiahla rovné, ktoré bolo treba patrične upraviť, čo vidíte aj na tejto fotke. Prvé dve už sú prispôsobené na Panasonic. Po tejto malej úprave už stačilo iba nasadiť klaviatúru Panasonic mechaniky (v popredí) a zasadiť ju na šasi. Jediné v čom bol problém, bola absencia navŕtaných samorezných závitov na uchytenie Panasonic klaviatúry, pretože mechanika Sencora bola ovládaná zvrchu priamo nasunutými plastovými gombíkmi, ktoré nebolo treba na šasi uchytiť. Ale toto sa po tom všetkom ani problémom nedá nazvať.
Finálna podoba interiéru kazeťáku je na tejto fotografii. Nebyť však toho, že som zohnal náhradnú mechaniku, neviem ako by všetko dopadlo.
Po zložení celej mašiny je hracia skrinka plne funkčná, vrátane nahrávania, nežuje pásky, potenciometre nechrčia a prepínače spoľahlivo robia to čo majú. V nasledujúce dni pobeží testovacia prevádzka a na Úvodnej stránke v module "Now playing in da haaauz" si môžete priebežne sledovať aj priebeh testovania.

Bodka na záver: 
Povedzme si, že je na zváženie, ak sa za tých zhruba 20 rokov do kazeťákov dávali takéto rovnaké mechaniky? Sencor a iné kedysi vychýrené značky už dnes nie sú žiadne pojmy, a ochranné známky skúpili rôzne podnikateľské subjekty, ktoré si v Číne, alebo v iných krajinách tretieho sveta na základe požadovanej kvality a tým pádom aj patričnej finančnej kalkulácie dávajú v jednej fabrike na tri smeny vyrábať spotrebnú elektroniku pod svojou značkou. Všetko je o peniazoch a vezmite si, na internete som našiel jeden eShop, kde tohto Sencora predávali za cca 50€ s 19% DPH. Koľko sú skladové a obstarávacie ceny týchto produktov? Jeden kamarát má na to jednoduchú odpoveď. Za dve hrste ryže!. Ak si vezmeme, že chudák rádiomagnetofón vyrazí z nejakej banánovo - ryžovej fabriky a putuje po niekoľkých veľkoskladoch a než sa samozrejme ako v drvivej väčšine prípadov dostane cez Českú republiku k nám na Slovensko, cena sa nabalí smerom nahor ako ochlpenie na cukrovej vate. Avšak pri tejto cene 50€ s DPH, kde máme rádioprijímač s desiatimi pamäťami, kazetovým prehrávačom a CD prehrávačom aj na MP3 je otázka, že vlastne "za pár korún" akoby sa kedysi povedalo, máme kus elektroniky, za ktorú by sme pred 15-20 rokmi zaplatili omnoho viac. Nebavme sa o tom akej kvality, laser v CD nevydrží niekedy ani záručnú dobu. Po revolúcii v 1989-om sa k nám húfne z Rakúska vozili dvojkazeťáky napr. International a predávali za rovných 3000.-SK. To bolo viac ako jedna výplata robotníka a kvalita mašiny, je škoda sa o nej aj baviť. Všetci vieme. Rádio sa poriadne nedalo ani naladiť a mechaniky žuli kazety už po týždni. Nevraviac o ďalšej téme, ktorá by sa tu dala rozvinúť, že či sa oplatí dávať takýto po záruke pokazený výrobok opraviť. Jedna z najlacnejších CD optík stojí okolo 15€, plus práca ak si na to niekto netrúfne, ale obávam sa, že človeka vypoklonkujú zo servisu s tým, že nech si radšej kúpi niečo nové. Úprimne povedané, ak by na tomto Sencore odišiel LCD displej, alebo tunerová časť, nikto by sa neunúval objednávať novú súčiastku, ktorú už aj tak nikto do republiky za dnešné ceny prepravy nepošle.

Pozrite si fotky v jednotlivých galériách.
V prvej sú výstavné na Panasonic RX-C31, v druhej servisné a samostatná minigaléria patrí už spomínanému darcu orgánov, Sencoru SPT 410, ktorý ale prežil, pretože z úcty k nemu som vyškemral taký istý kus a dal ho do 100% prevádzkyschopného stavu vrátane kazeťáku a CD-MP3 mechaniky. Tento model sa však aj keď zo súcitu, ale predsa len bojím vystaviť na stránke, pretože to by ste ma asi uhnali vidlami, že takéto niečo tu nemá miesto! Nebyť však neho, nemohol by som sa pochváliť ďalším plne funkčným exponátom v zbierke, akým je tento rádiomagnetofón Panasonic RX-C31.

Ďakovačka: Mikimu Mikuškovi za vianočný darček odovzdaný až na 2. Sviatok vianočný vďaka mojej neprítomnosti na domácom zvončeku a môjmu tajnému pomocníkovi, ktorý mi poskytol zopár vrakov s nejakou MGF mechanikou. 

Rok výroby: Summer - Autumn 1988
Váha:  3,50 kg
Rozmery d x v x h: 52 x 20 x 15 cm
Uvedený na stránke: 26.1.2012
 

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY