V "upútávke" na tento článok na svojej Úvodnej stránke som písal, že celý popud začatia prác na tomto prístroji je od Krtka, kolegu, ktorý háji farby Českej republiky medzi nami zberateľmi a ktorý na rozdiel odo mňa nezaháľa a PRACUJE!!!! A až tak usilovne, že keď som náhodou zabrowsoval na jeho stránku, skoro mi oči z jamiek vypadli, keď som v na jeho úvodnej stránke v Aktualitách videl až 2!!! zrepasované prístroje ani nie za dva týždne. Cítil som, ako sa podo mnou od hanby prepadáva zem a v zúfalom pokuse o záchranu som okamžite vyletel zo stoličky a strhol z police našej obývačky jeden stroj, ktorý som sa v asi troch sekundách rozhodol, že bude ten pravý na rekonštrukciu.

Priebeh celej revitalizácie si môžete pozrieť po novom aj medzi servisnými fotografiami v samostatnej galérii. Výstavné fotografie, ako to dopadlo, sú zase v Hviezdnej galérii. Po dlhej dobe som sa rozhodol trošku pozmeniť spôsob prezentácie servisných obrázkov obsiahnutých v hypertextových odkazoch jednotlivých článkov. Totižto v texte písanom doteraz pri jednotlivých exponátoch boli hypertextové odkazy, pri ktorých sa po kliknutí buď obrázok vylínal ako v galérii, alebo to bol priamo vyskakujúci obrázok v momente, keď sa nad označeným textom prešlo myšou. Tento problém ma kváril dosť dlho, pretože to kvantum textu, ktoré ja dokážem vyprodukovať je dosť záťaž čítať a nieto si ešte popri tom otvárať obrázky, odklikávať späť na text a sústrediť sa na pokračovanie čítania článku. Myslím, že človek má potom z toho v hlave dokonalý guláš a už si nepamätá dva riadky dozadu. Takže novinka spočíva v tom, že okrem toho, že v texte budú označené aj hypertextové odkazy na konkrétne pracovné úkony, bude na konci článku sprístupnená aj galéria, kde budú všetky servisné fotografie pokope a môžete si ich pozrieť naraz a to aj po nerušenom prečítaní článku.
Poučení ste, poďme na článok!

SHARP GF-9090 je reprezentant rádiomagnetofónov japonskej produkcie z konca 70. rokov. A to znamená čo? To znamená, že bedňa váži skoro 7 kilogramov a boli v nej použité poctivé súčiastky z kvalitných materiálov. Robustné napájacie trafo a kazetová mechanika s hmotnosťou vyše okolo 1 kilogramu, to hovorí za všetko. Všetko ručná práca, neviem si predstaviť, že by tú elektráreň zapájal a skladal do kompaktného celku nejaký robot.
Tento model je teda reprezentantom deviatkovej rady (GF-9x9x), jej základný model. Okrem tohto mám ešte pripravené na zušľachtenie modely SHARP GF-9191 a SHARP GF-9292. Mojim snom je ešte zadovážiť si modely SHARP GF-9494 a SHARP GF-9696. V Českej republike sú síce dostupné za strašné peniaze a ešte k tomu si za tie nehorázne peniaze človek odváži do popisu produktu uviesť, že "mechaniku nutno opravit", "seřídit", "vyměniť řemínky"........ Za tie prachy by ten stroj mal spievať sám od seba! A chudák, čo si taký šrot z Aukra napríklad kúpi potom žasne, že to nie je len o výmene remienkov, ale zisťuje, že mechanika má aj špeciálne medzikolá a dobrzďovacie súčasti, ktoré majú už najlepšie roky za sebou. Čerešničkou na torte je v tomto modeli použitie akejsi manžety, ktorá prenáša krútiaci moment medzi zotrvačníkom a unášačom. Zohnať takýto diel je nemožné, je potrebné si ho doma vyrobiť. To je len pre tých, ktorí tvrdia, že "vyměnit řemínky není žádný problém, a pojede to..." Nuž a potom nasleduje ešte kapitola "potenciometry a přepínače nutno prostříknout". Áno, za toto by som dával tresty nútených prác na jednom košickom asociálnom sídlisku. Samozrejme, do všetkého treba rvať konkor, kontox, a iné sajrajty, aby sa prepínače a potenciometre ešte viac zanášali a potom nešli už vôbec. Ale hlavne že pri predaji to funguje tak na týždeň, to je najdôležitejšie. A ako epilóg predajca napíše mail šťastnému majiteľovi: "A  nezapomete mi dát kladné hodnocení za úspěšný obchod"...

Poďme už teda konečne k tomuto konkrétnemu modelu.
O čom je SHARP GF-9090? Stereorádiomagnetofón s jednokazetovou mechanikou, rozhlasovým prijímačom samozrejme aj FM CCIR do 108 MHz s množstvom funkcií ako prepínanie MONO - STEREO - STEREO WIDE, Loudness, automatickou / manuálnou korekciou záznamovej úrovne, osvetlenie rádiovej stupnice dvoma žiarovkami, vyhľadávanie skladieb na kazete vpred aj vzad, AFC, MUTE STEREO atď.

SHARP GF-9090 je poctivým základom deviatkovej rady. Všetko je tu masívne, aj keď na prekvapenie, veľa vecí je z plastu, ale úplne iného ako sa používa dnes. Konkrétne tento kus bol na predaj a niekoľko týždňov som po ňom aj pokukoval. Bol som si nadmieru istý, že za tú cenu, ktorá bola dopytovaná sa určite nepredá, tak som mal dostatok času na rozmyslenie. Až jedného dňa som sa rozhodol napísať dotyčnému, s ktorým sa dobre poznám, že teda, veď určite by bol rád, keby ho konečne predal a ja by som bol rád, keby som o ňom už nemusel uvažovať. Slovo dalo slovo a jedného dňa som sa išiel naň pozrieť. Do posledného detailu sa mi splnilo, čo som očakával, a čo som samozrejme očakávať nechcel. Vynechávajúci zvuk na kanáloch, polofunkčné prepínače, nevraviac o kazetovej mechanike, ktorá sa akoby zázrakom nejak hýbala, avšak po otvorení stroja som sa vôbec čudoval, že sa pohla. O tom ale neskôr. Z celkového vizuálneho dojmu je stroj pekný, na pár kozmetických chýb sa dá povedať, že je nadmieru zachovalý. To, s čím som nerátal bol stav reproduktorov. Pravdepodobne bol výbavou nejakej kuchyne, pretože to, čo sa dostalo cez repromriežky až na membrány rozhodne nebolo iba tekuté, ale obsahovalo aj nejaké pevnejšie častice. Možno vybuchnutá kuchta so sviečkovou na smotane, ťažko po tých rokoch povedať.

Prístroj sme si popísali, povenujme sa teda genéze reštaurovania. Po prvom položení na operačný stôl vyzeral prístroj takto. Nasledovala klasická tortúra odnímania panelov a po odklopení čelného panelu sa nám naskytol tento vytúžený pohľad. Po krátkom oboznámení sa s jeho vnútornou architektúrou som presne vedel, čo treba robiť. Veľa vecí bolo treba fotograficky dokumentovať. Nemám až takú dobrú mozgovú kapacitu, aby som si zapamätal, ktorý kábel šiel kam. Vzniklo teda množstvo fotiek, ktoré nebudú v hypertextových odkazoch, ale dole v galérii servisných fotiek. Sú hlavne o káblových cestách a spôsobe uchytenia jednotlivých mechanických súčastí. Ja keď rozoberám niečo, tak lietajú triesky. Predný panel šiel tiež až do kosti, nevyberal som iba plexisklo, ku ktorému som mal ľahký prístup z oboch strán. Po demontáži reproduktorov som konečne mohol vyhodnotiť mieru škôd. Omáčku schytali oba, tento druhý bol na tom ale lepšie. Z ľavého reproduktoru sa mi však vytvorilo na čele zopár vrások. Keby bola membrána lakovaná, žiaden problém, ale bola iba z papiera, to znamená, že nejaké väčšie namáčanie a drhnutie neprichádzalo do úvahy. Vyčistil som ho teda iba zľahka. Ako posledný zúfalý pokus, ale zatiaľ nezrealizovaný bolo streknutie, alebo nafarbenie postihnutých membrán krycou vrstvou. Zmenili by sa však vlastnosti zvuku samotného reproduktoru a s konštatovaním, že ma tu čaká ešte kopa inej nezáživnej práce, viac som tento problém neriešil. Pokračoval som teda v pitve. Ako ďalšie úkony boli vykonané demontáž zdroja a MGF mechaniky. Po odňatí vrchného panelu nám svoju krásu ukázali tiahlové potenciometre a na pravej strane páčkové prepínače v kombinácii s isostatovými prepínačmi. Na úvod si ukážme ešte magnetofónovú mechaniku. Je dosť zložitá, ale v strojoch Hitachi som videl aj horšie. Inak, radosť pozrieť. Všetko je pevné, plasty kvalitné, základ bezpečnej práce bez obáv, že vám niečo ostane v ruke napoly rozlomené. Druhej strane mechaniky pod zotrvačníkom dominuje hrubý krycí plech, ktorý taktiež výrazne napomáha k stabilite chodu celej mechaniky. K mechanike sa ešte vrátime, poďme vybrať základnú dosku! Pozrime sa na ňu bližšie. Nachádza sa na nej samozrejme tunerová časť (vľavo) a napravo od stredu obvody korekčného predzosilňovača, koncového zosilňovača a stabilizácia napájania. Graetzov obvod s usmerňovacími diódami je na zvlášť doske, ale filtračný kondenzátor je už umiestnený na základnej doske. Hore, v plastových korpusoch sú umiestnené dosky s plošnými spojmi, na ktorých sú osadené už spomínané potenciometre a prepínače. Samozrejme značky ALPS. Niet im čo vyčítať. Dožili sa 35 rokov, a ktovie ako ich a kto počas života oživoval všelijakými životabudičmi typu Kontox atď. Niektoré prepínače a potenciometre bolo treba vyletovať a rozobrať, pretože neplnili svoj účel. Ako prvý prišiel na rad prepínač MONO-STEREO. Ten vynechával na jednom kanáli, tak som ho musel rozobrať a vyčistiť. To čierne, čo vidíte na kontaktoch je práve 35 rokov pôsobenia elektriny, vzduchu a rôznych mazív. Nastúpila miniatúrna brúska s oceľovou kefkou a o pár sekúnd boli kontakty ako nové. Ešte som vyčistil aj posuvné kontakty a mohlo sa skladať. Ďalšou kapitolou boli tiež boľavé potenciometre, niektoré dokonca mali v sebe aj polámané a z dráh povypadávané bežce. Nové sa zohnať dajú veľmi ťažko, ak vôbec, takže pristúpime k ich oprave. Odlomený bežec je nutné pripevniť späť. Pri tejto príležitosti je veľmi vhodné opatrne vyčistiť aj samotnú odporovú dráhu. Detail znečisteného bežca vidíme tu. Po jeho vyčistení a nalepení môžeme prejsť na kompletizáciu. A takto som si to zopakoval niekoľkokrát. Po týchto úkonoch nasledovala očista karosérie. Kde inde ako vo vani. Tú som potom dokonale vydezinfikoval a skonštatoval, že na takéto účely by som si mohol zadovážiť nejakú vyslúžilú detskú vaničku na kúpanie. Pojme menej zbytočnej vody a lepšie sa tam kryty namáčajú. Každý kútik či zadnej, alebo prednej časti som dokonale odprášil a vyumýval. Po tomto úkone boli kryty ako nové z továrne. Nadišla moja najobľúbenejšia činnosť. Vyčistené diely dávať dokopy a skladať stroj do pôvodného stavu. Je to paráda, človek už robí s čistými vecami, nič sa mu nelepí na ruky, od ničoho sa nešpiní, no krása. Po osadení vnútrajška to už vyzerá celkom k svetu. Áno, chýba ešte mechanika, k tej sa dostaneme neskôr. Takto poskladané torzo je iba na skúšku, či ide aspoň rádio. Aby som do útrob dostal MGF mechaniku, je potrebné ešte odňať stupnicu rádia, inak ju tam nedostanem. Predok je tiež pomerne jednoduchá záležitosť, osadiť reproduktory, učesať káble a osadiť dvierka kazety. Tu by som sa trošku zastavil. Tak ako som písal, že je mojou obľúbenou činnosťou skladanie modulov dokopy pri kompletizácii, mojou najnenávidenejšou činnosťou je osádzanie dvierok kazetovej mechaniky späť do skeletu. Niekedy to ide ľahko, ale niekedy sú pánty dvierok tak tuhé a neohybné, že hrozí pri spätnom vtláčaní ich zlomenie, pričom potom vznikne veľký problém. Tú odlomenú nohu už nikdy nenalepíte pevne tak, aby tam držala. Vravím držala a nie bola tam iba chvíľu. Kazetové dvierka sú jednou z najnamáhanejších súčastí magnetofónu, pretože ak prihliadneme na to, že sú z plastu a to ešte ktovieakej kvality, po rokoch, nevraviac o tom, že tieto majú 35, pri neustálom otváraní a zatváraní sa pánty unavia. Pamätám si, že niektorí moji kamaráti keď som videl ako si púšťajú magnetofón, že tresnú po tlačidle EJECT, vyslovene tam vrazia kazetu a zaklapnú ju tak, že sa dvierka idú prevaliť dovnútra. Vtedy by som ruky lámal.
Ale vrátim sa ku kompletizácii, dvierka kazetovej mechaniky osádzanie prežili. Predný panel je hotový a čaká ma najnezáživnejšia časť reštaurovania tohto rádiomagnetofónu - kazetová mechanika. Niežeby to bola nejaká hrdinská činnosť, ale z nasledujúcich fotografií určite usúdite, že je to cesta zarúbaná. Po odstránení počítadla pásky, ktoré bolo tiež pekne zanesené bol ako prvá rana do psychointegrity pohľad na jedno medzikolo. Áno, presne toto. Ohlodané a rozleptané od manžety, ktorá bola napichnutá na ihle zotrvačníka a po rokoch sa úplne roztiekla. Vybranie zotrvačníka z puzdra teda znamenalo vtiahnuť do puzdra všetku rozleptanú hmotu z tejto manžety. Tú bolo samozrejme treba z puzdra zase odstrániť, takže som sa hral na kominára a míňal jednu vatičku a špajličku za druhou, za výdatnej pomoci vymývacieho alkoholu, ktorého padlo pri tomto stroji asi 1 dl. Novú manžetu som si samozrejme vyrobil, na tomto obrázku je už manžeta mojej vlastnej výroby. Inak ani priestor v okolí medzikola nepôsobil veľmi čisto. Vyberanie súčastí je vždy veľké dobrodružstvo, nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Pre vybratie rôznych hybných súčastí je veľakrát v lepších mechanikách potrebné odistiť kolieska z osky zabezpečené akousi oceľovou fixačnou podložkou. Toto býva riešené takými mesiačikovitými ako by som to povedal, nie segerovými krúžkami, ale skrátka takými poistkami, ktoré je potrebné odstrániť najlepšie ostrým mikroskrutkovačom. A teraz to príde. Človek niekedy neodhadne tvrdosť toho pérka a to mu odstrelí niekde do miestnosti a teraz HĽADAJ! Dva krát sa mi to stalo. Chodil som po koberci z demontovaným magnetom z jedného starého reproduktora a čakal, kým sa mi naň niečo chytí. Samozrejme koberec má husté ochlpenie, takže taktiež bolo treba dávať pozor, aby sa to perko nedostalo hlbšie medzi jeho vlákna. Keby som si ešte ja blbec ten magnet otočil tak, aby magnetická strana bola dole, OK, ale nevšimol som si, že ho mám naopak. Tak som mohol chodiť zblúdilo a snažiť sa niečo na magnet chytiť. Ako tak šúcham po koberci, vidím tam niečo, čo by sa tomu vystrelenému perku mohlo podobať. Priložím magnet a nič. Vyberám cudzí predmet pinzetou spomedzi vlákien a čo nevidím? Oceľové perko. Ako je možné, že ho magnet nechytil??? ... som si ho mal otočiť o 180 stupňov... Našťastie pri týchto úkonoch mám uši v strehu a pôsobia ako smerová anténa. Vtedy nehrá hudba, nič a ak niečo odletí, musím sluchom lokalizovať, kam to dopadlo s výpočtom koeficientu pravdepodobne možného odrazu. Pre dokreslenie fotografia, mesiačiková oceľová poistka je ešte hore na medzikole. Oska medzikola s plastovým háčikom na pružinu bola tiež riadne otretá rozglejenou manžetou. Predmetné medzikolo je vo veľkom detaile na tomto obrázku. Našťastie som mal doma rovnaký priemer, tak som ho aj vymenil. Sila zo zorvačníka sa prenáša cez toto medzikolo na pravý unášač. Fotografia nepotrebuje širší komentár, tá rozglejená manžeta bola všade po okolí. Výmena prítlačnej kladky bola tiež nevyhnutnosťou. Na takúto zostarnutú kladku by som svoje obľúbené chromdioxidky veru nevyhnal. Je vidieť rozdiel? Okrem farby samozrejme...  Je tam! Naša obľúbená oranžová prítlačná kladka! Tu sa dívame na mechaniku autostop-u. Všimnite si bežec páčky, vyzerá, že je namazaná, aby sa lepšie kĺzala. Ona aj bola, ale po tých rokoch sa vazelína zmenila na lepidlo. Bežne sa stretávam buď s vyschutou, vydratou, alebo nejak zvláštne odparenou vazelínou. Táto ale fungovala ako dokonalé lepidlo a všetky hybné súčasti neboli mazané, ale brzdené! Spotreba čistiaceho alkoholu a vatových tyčiniek bola enormná. Inak na tom nebol ani ľavý unášač. Všetko, čo sa krútilo okolo osky muselo ísť von a prejsť očistou. Okrem bŕzd samozrejme znova všetko namazať a poskladať. Spomenul som si na nejeden kazeťák PHILIPS, že keby v ňom boli takéto žlté ozubené kolieska, určite by už neboli vcelku, ale ako bývalo u nielen tejto značky zvykom, boli by na padrť rozpadnuté. Druhá strana mechaniky na tom čo sa týka nelepivosti súčastí nebola lepšie. Jedno z tiahel tlačidla PLAY bolo medzi plastom a kovovou tyčkou tiež pekne zalepené. Tlačidlo PLAY išlo stlačiť na dve polohy. Jedna ľahšie a dotlačiť až nadoraz sa dalo pri použití väčšej sily. Ak takto funguje ovládanie mechaniky na kdečom, NEPOUŽÍVAŤ!!! Môže sa stať, že sa niečo vyhne z dráhy svojej pôsobnosti, v horšom prípade zlomí a takéto súčasti je veľmi ťažké niečím nahradiť. Je to potom zbytočne veľa času stráveného bastlením nejakej hybnej súčasti, bez ktorej magnetofón napríklad nevypína. Pri čistení netreba nič podceňovať, každé tiahlo treba riadne vyčistiť aj od zostatkov starého maziva. Hlavne pri vyberaní takýchto tiahel z koľajničiek skeletu mechaniky nezabudnúť, ako boli pôvodne usadené. Po osadení všetkých koliesok spať na svoje miesta ma čakalo finále v podobe prečistenia mechaniky funkcie vyhľadávania skladieb. Na ňu slúžila jedna doska s plošnými spojmi s pár tranzistormi a dvoma spínacími kontaktmi. Samozrejme, kontakty boli ako uhlie. Darmo, tečie cez ne dosť veľký nárazový prúd na spínanie tiahlového relé, ktoré vypne funkciu prevíjania pri detekcii pauzy medzi jednotlivými skladbami.
Hotovo! Po tejto duchaplnej činnosti sa mohla mechanika vsadiť do tela skeletu a vyskúšať funkčnosť prístroja po znovu - poskladaní. Myslím, že tento pohľad je už krajší ako dívať sa na rozožranými gumičkami rozleptané medzikolá. Vychutnajme si ešte pohľad na vynovenú kazetovú mechaniku, multifunkčné ručičkové indikátory a môže sa nasadiť predný panel, ktorý ukončí toto moje niekoľkodňové úmorné ponocovanie. Najnovšie, je to možno hovadina, ale začínam si písať čas, ktorý som strávil pri reštaurovaní exponátov do zbierky. Tento kazeťák mi celkovo zožral vyše 30 hodín života. Asi si doma nainštalujem cvikačku. Skôr narodení vedia, že to boli tie akoby také elektro - mechanické urničky pri vstupe do fabriky na vrátnici, kde si zamestnanci pri príchode do práce označili svoje dochádzkové karty. Zatiahlo sa takou pákou na boku a na zasunutom papieriku sa vyrazil čas príchodu a odchodu. To sa na konci mesiaca odovzdávalo priamemu nadriadenému, ktorý to zase odniesol na mzdové oddelenie, kde sa rátala dochádzka a výplaty (mesačné mzdy). Dnes sa používajú elektronické magnetické karty. Ešteže nie u nás v práci. .. by mi museli platiť nadčasy...

Diskotéka je na konci, mašina ide ako z veľkej knihy, nič nechrčí, neťahá, nehapruje (uvidím dokedy) a teší sa znovuvdýchnutému životu.
S hodnotením zvuku je to už horšie. Zo subjektívneho hľadiska nehodnotím túto kvalitatívnu zložku veľmi oslnivo. Už som počul hrať aj lepšie stroje, ale s úľavou musím konštatovať, ze môj SHARP GF-777Z hrá  o niečo lepšie. Z hľadiska dizajnu zase musím uznať, že tento model SHARP GF-9090 je iba štartovacou dráhou pre modely deviatkovej GF-9x9x rady a modely SHARP GF-9191, 9292, 9494 a 9696 sú na tom už omnoho lepšie. Nevadí, aj na to možno príde. Aby som nevyšiel z cviku, myslím, že tieto modely 9191 a 9292, ktoré tiež vlastním, prídu na rad ako ďalšie v poradí.

Tak sa už len prenesme pohľadom na fotografie v galériách, kde na nás na chvíľu dýchne atmosféra konca 70. rokov, keď sa robilo ešte poctivo a drahšia komponentná elektronika stála skoro položivotné úspory.

Ospravedlňujem sa za niektoré nekvalitné momentky v servisnej galérii. Fotil som ich mojim príručným fotoaparátom Canon G2, ktorý pracuje ako sa mu zachce, niekedy dobre, niekedy zle a hlavne, pri opravách som používal umelé osvetlenie, keďže som robil vždy do noci, s fotením bez statívu niekedy aj na časoch 1/8, 1/12. S parkinsonom by to bolo ale omnoho horšie.

ENJOY!

P.S.: ... a keď sa naštvem, bude možno aj krátke DEMO video. Len sa mi doňho veľmi nechce, lebo nakrúcať video so zrkadlovkou Nikon D90 s ručným ostrením chce pevné nervy a dobré oči... Plus strihanie a editácia v softvéri, na to radšej ani nemyslím. Asi starnem.

Hviezdna galéria (Star Gallery): Trošku viac servisných fotografií: BONUSTRACK: Už keď som od únavy nevidel na prácu, prišla mi na pomoc naša Žuži - užovka červená (elaphe guttata), ktorá urobila hĺbkovú diagnostiku studených spojov a kontrolu kapacity kondenzátorov. Veľmi sa jej to páčilo a vraj kľudne aj nabudúce. Celé to vzniklo tak, že kým jej manželka vymieňala vodu a robila poriadok v teráriu, tak som ju dostal do opatery, aby nám náhodou nezdrhla niekde za skriňu tráviť zvyšky stravy. Zavesil som si ju na krk, nech získa nejaké teplo a okamžite keď videla tú spleť káblov si povedala, že tak teda na to sa musí pozrieť zblízka. Rvať hada z káblov von by znamenalo všetko si tam potrhať, tak som ju radšej nechal. Ako býva pri nej zvykom, nikdy nevieme kedy si v maximálnom pohodlí a hlavne kde, vykoná svoju telesnú potrebu, no našťastie v tomto prípade sa tejto aktivity zdržala, za čo som jej nesmierne vďačný.

Ďakovačka: Jankovi z Dunajskej Stredy, ktorý mi vždy podsunie nejakú pikošku na niekoľko bezsenných nocí. Ale čo by som potom robil, nudil sa?...

Rok výroby: 1977-1979
Hmotnosť: 6,5 kg
Rozmery d x v x h: 485 x 240 x 115 mm
Počet hodín strávených pri reštaurovaní: 31,5

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY