Na moje pomery ubehla rekordne krátka doba, kým som zaradil do výstavnej siene ďalší model od Sharpu a tým je podľa poradia jednokazetový rádiomagnetofón SHARP GF-9191XR. Po modeli SHARP GF-9090 je to ďalší reprezentant mojej obľúbenej deviatkovej série tejto značky. Na stránke ste mohli vidieť, že vlastním ešte nejaké deviatkové modely, ktoré sa tiež budem snažiť v krátkej dobe "spojazdniť", avšak ako sa tak dívam na police, bude treba riediť, takže skôr si myslím, že bude treba porobiť a popredávať nejaké pre mňa menej významné modely kvôli uvoľneniu miesta.

S hlbokým povzdychom sa teda idem zahryznúť do tohto článku. Čaká nás opäť veľa textu a výrazne nemenej fotografií z oživovacieho zásahu. Ako aj minule, fotografie budú umiestnené v hypertextových odkazoch v texte a súhrn si môžete naraz pozrieť aj dole v servisnej galérii. Ani dnes nebude chýbať bodka na záver - bonustrack. Všetko sa včas dozviete.

Starší brat modelu SHARP GF-9090 dostal do vienka omnoho bohatšiu dizajnovú výbavu. Na SHARP-e GF-9191XR je viac hranatých záhybov, šperkov, skrátka je z estetického hľadiska pre mňa omnoho zaujímavejší.
Čo vlastne dokáže tento rádiomagnetofón? Dokáže prehrávať pásky typu CrO2, má plnohodnotný autostop, APSS obojsmerné vyhľadávanie skladieb indikované LED diódami, je tu možnosť výberu automatickej, alebo ručnej regulácie vstupnej záznamovej zvukovej úrovne, funkcia LOUDNESS, vstup na magnetodynamickú prenosku gramofónu PHONO, zásuvka na mikrofón, kde sa dá do nahrávok mixovať a úrovňovo regulovať hovorené slovo (home dj-ing), tri režimy posluchu MONO - STEREO - STEREO WIDE, a korekcie obhospodarujú dva tiahlové potenciometre BASS, TREBLE. Určite čakáte, že sa vyjadrím konečne k zvuku, aký úžasný má prístroj prednes atď. Sklamem vás. Na to ako tá bedňa vyzerá, hrá mizerne. Pozrite si schválne videá na Youtube, všetci majú basy vyhulené naplno, a prepínač LOUDNESS je zapnutý. Inak sa to počúvať nedá. Výšky tento prístroj pozná, ale cinkajú tiež až pri maximálne vytiahnutej šabli. takže toto je realita a viem, že idem sám proti sebe, pretože ak by som chcel niekedy tento magnetofón a všetky ostatné predať a tvrdiť ako hrá úžasne, tak mi kupujúci môže povedať, že si seriem do krku, pretože v recenzii som napísal niečo iné. Ale mne to je jedno. Ak ho niekedy budem predávať, predám ho len tomu, kto moju prácu ocení a nie nejakému nevybúrenému týpkovi, čo mu urobí krátky proces do jedného mesiaca.
Nadobúdací stav bol dosť zúfalý, aj keď v očiach predošlého majiteľa bol v dobrom stave, s nejakými tými prežitými rokmi. Isto, rok výroby 1980 a súčasný kalendár 2013 hovorí o tom, že mašinka si sedí na svete už 33 kristových rokov, čo je nezanedbateľne úctyhodný vek, nakoľko je toto zariadenie radené do kategórie prenosákov, čiže večery na lavičkách, nespútané žúry u rodičov, ktorí odišli na služobné cesty, liečenie, dovolenku atď, s typickými dôsledkami ako krstenie vrchného panelu šumivým sektom, prípadne nejakým fernetom, alebo vodkou, nedajbože 12 ročnou whiskey. Ani môj model nebol v tomto výnimka a je zjavné, že si takýmito udalosťami už v živote prešiel. Ale o tom neskôr.
Nejako začať treba a väčšinou je to odňatie zadného panelu, aby sme sa dostali k vnútorným orgánom. Tu uvediem, že je malá výnimka, odoberá sa predný panel, pretože tam je toho menej a všetka elektronika s výnimkou reproduktorov je umiestnená  a zafixovaná v zadnom kryte. Po vybratí niekoľkých dlhočizných skrutiek odklápam predný panel. Ukáže sa nám krásny obraz starej poctivej roboty a menšia elektráreň plná káblov. Niekoľkými rotačnými pohybmi elektrického skrutkovača bola matička vonku. Pred demontážou samotnej "matičnej dosky" bolo treba samozrejme vybrať von kazetovú mechaniku, čo som v náhlivosti zabudol odfotiť, ale k jej fotografiám sa ešte dostaneme. Po otočení základnej dosky sa nám z druhej strany naskytne tento pohľad. Globálne vzaté, z celého magnetofónu ostala po kompletnej demontáži všetkých modulov kopa elektrošrotu zrelá na triediacu linku závodu na spracovanie odpadu.
Ako som písal, celý magnetofón bol v povojnovom stave, na jeho tele a vnútornostiach boli známky častého a neúnavného a hlavne nešetrného zaobchádzania. Okrem toho, že v magnetofóne bola kopa špiny a prachu, na jeho prepínačoch bola pri koreňoch pochrómovaných páčok mohutne zoxidovaná vrstva strvrdnutého marastu. Hygiena rúk používateľa bola určite na nízkej úrovni, ja predpokladám, že inak ako so zašpinenými, zapotenými a neviem ešte akými prackami sa magnetofónu ten človek asi nechytil. Poteciometre boli záhadne ušetrené tohto javu, ale zase, sú z iného, odolnejšieho materiálu ako naparená chrómová vrstva na plaste. Fuj tajbl! Už viem, čo som zabudol! Odfotiť ako ich čistím s chirurgickými rukavicami. Ale to by som asi ten foťák už do ruky nevzal vôbec.
Spomeniem ešte tlačidlá magnetofónovej mechaniky a gombík Mixing. Tie majú tiež plast potiahnutý tým lesklým kvázichrómom. Vyčistiť do dokonalosti sa nedajú. Spotené a špinavé pracky, po ktorých manipulácii sa magnetofón ani raz za čas neutrel, malo za následok zažratie sa týchto telesných chemikálií do materiálu tak, že prešli do hlbokej korózie a ich odstránenie by malo za následok odlúpnutie celej lesklej časti na gombíkoch. Museli teda ostať tak, ako sa vyčistili do najbližšie prípustnej miery. Neviem, koho z predošlých majiteľov mám viniť za tento stav, samozrejme, kúpa bola dobrovoľná, bola to samozrejme pošta a nie osobný odber, čo bolo ešte horšie, lebo na fotkách som videl iba špinu na tlačidlách a nie neodstrániteľnú koróziu. S tým rizikom som to bral a tak to aj dopadlo. Každý, kto takéto veci robíme, to poznáme. Na druhej strane však nie je iná možnosť ako získať tento model, pretože na Slovensku ho nikto nepredáva a zvonka sa tieto kusy ťažko dovážajú. Podľa mojich informácií, ktoré však neviem do akej miery sa zakladajú na pravde, za tento kus zaplatil predošlý majiteľ okolo 200€. v akom presne stave neviem. Hrôza. Preto mám radšej osobné odbery, lebo nie po každom môžete chcieť extra detailné fotky. Takže zhrnuté asi tak, že som rád, že mám tento kus doma, aj za cenu určitého sklamania po otvorení vnútrajška.
Ešte by som zabudol! Tieto servisné fotografie už boli robené iným foťákom, na tieto účely som si nedávno kúpil malý vreckáč Nikon nižšej triedy L20 s tým, že uvidíme ako sa bude správať pri makro režime a slabom svetle. Ako všetky predošlé foťáky vrátane môjho posledného Canon G2 sklamal na celej čiare. Zlé ostrenie, šum... Odmietam však mojou zhýčkanou zrkadlovkou Nikon D90 trieskať takéto zábery. Inak, objektív mi na makro ani moc nejde, výrezom by sa všetko dalo upraviť, ale pri životnosti uzávierky nejakých 200000 záberov by som sa mohol o tri mesiace objednávať do servisu. Takže sa musíme uspokojiť s tým, čo je. Zatiaľ. Neprekonaným fotoaparátom je Fuji Finepix S5000, ktorý ma stál v nejakom 2004-om roku 24.000 SK. Boli to strašné peniaze, ale adekvátne tomu, čo ten aj keď 3Mpx foťák dokázal nafotiť. Samozrejme výrobné kurvítka zafungovali a foťáčik šiel po ani nie 4 rokoch fajčiť handry. Z vďaky som si kúpil spod ruky identický model, ten pošiel ani nie po roku. Takže sa ani nedivím, že firma Fuji skapíňa na svojom biznise valcovaná inými výrobcami. Za toto a trest v podobe Fuji Finepix S9600 si ani nič iné nezaslúžili. A keďže toto nie je článok o foťákoch, vrátim sa k aktuálnej téme.
Mechanika: Rovnako robustná ako v predošlom modeli, ako vidíte, všetko je pevné, hrubé, poctivo vyrobené. Prenos sily z elektromotora sa uskutočňuje 4 mm remeňom obtiahnutým na neušetrenom zotrvačníku slušnej váhy. Pohľad z jej druhej strany a trest 30 rán trstenicou po prstoch tomu idiotovi, čo urobil nasledovne opísaný úkon si myslím, že by bol celkom zaslúžený. Pozrite sa, ako vyriešil navíjanie odbavenej pásky na unášač! Gumičku, ktorá ide z trnu zotrvačníka a spája ho s prevodom na autostop bola natiahnutá a obtiahnutá okolo unášača, aby sa odbavená páska vôbec niekam niekam navíjala. Nevraviac o tom, že tento "umelec" použil gumičku z náhonu na počítadlo pásky, ktorú samozrejme na počítadle ničím nenahradil. Toto všetko malo samozrejme za následok, že mechanika nevypínala, ale zato aspoň nenavíjala pásku do mechaniky s následkom jej požmolenia. Odsudzujem takýto spôsob kurvenia vecí, nehovoriac o tom, že človek takéto niečo ide predať s tým, že je to starší kus a niečo má už za sebou. To by človek pochopil, ale toto nie je rozhodne posledná vec, ktorá ma na tomto stroji zarazila. Ospravedlňujem sa, nakoľko mám k týmto veciam niekedy prítulnejší vzťah ako k niektorým ľuďom, som na takéto niečo obzvlášť citlivý.
Takto má vyzerať správne natiahnutý prevod. Vidíte, že gumička je po správnom nasadení nepoužiteľná. Vyťahaná od prílišného napnutia o unášač, a nevraviac o tom, že aj tak bola na súkolí dosť voľná. Natíska sa otázka: Dobre a teraz keď sme dali dole z unášača gumičku, ako sa bude navíjať odbavená páska? Dobrý postreh! Na tomto obrázku vidíme medzikolo, ktoré by tak isto ako v modeli SHARP GF-9090, malo byť poháňané gumovou manžetkou, ktorá je natiahnutá v tej kopulke nad oskou zotrvačníka. Správne tušíte, manžetka bola na minďár rozleptaná vekom a roztečená, takže svoju funkciu neplnila už dávno a tým pádom, krútiaci moment medzi oskou zotrvačníka a medzikolom nemalo čo prenášať. Podľa toho vyzeralo aj príslušné medzikolo, na ktorom bola vrstva rozleptanej manžety. Na tomto zábere je lepšie vidieť ako by to malo fungovať pôvodne. Po vytiahnutí medzikola z mechaniky nasledovala jeho očista. Tradične bola vysoká spotreba čistiaceho alkoholu, nevraviac o tom, že čo som sa ako Drakula cesnaku bál toho, aby sa mi kolomaž z rozleptanej manžetky nedostala na ruky. Tí, čo takéto niečo už robili, vedia o čom hovorím. Tak isto bolo potrebné vyčistiť aj kopulku, kadiať vedie ihla od zotrvačníka. Celé puzdro sa pri vyťahovaní zotrvačníka znečistilo rozleptanou manžetkou, takže muselo prebehnúť hĺbkové čistenie a ako aj minule som sa zahral na kominára. Takýchto papierových obrúskov sa spotrebovalo pri odstraňovaní kolomaže niekoľko. Samozrejme, od medzikola sa sila prenáša aj na pravý unášač. To čo vidíte čierne na ňom, je zbytok manžetky, inak je ten plastový materiál krémovo - nažltlej farby. Zotrvačník! To je samostatná kapitola. Tak takýto zožratý zotrvačník som ešte nevidel! Dúfam, že som ho prílišným odstraňovaním nánosu brúsnym papierom (ničím iným to nešlo, roztoky nezaberali) veľmi nerozhasil čo sa týka vyváženosti. Dvojročný vodný kameň v rýchlovarnej kannvici je oproti tomuto zatvrdnutému nánosu iba prach na klavíri v obývačke.
Po týchto záživných úkonoch som pokračoval rozoberaním mechaniky. Na stole sa začalo hromadiť súostrovie páčok, tiahiel, koliesok s prichádzajúcou otázkou: Kto toto dá znova všetko dokopy? Odmietal som ďalej fotiť, lebo to neznášam, odliepať sa od kontinuity práce. Posledná fotografia z rozoberania mechaniky nám ukazuje pohľad zo strany MGF hláv. Neoddeliteľnou súčasťou výmeny starých dielov je proces výmeny prítlačnej kladky, ktorá si myslím, že bola ešte pôvodná. Prosím pekne, TOTO nemalo žmoliť pásku? Neprípustné! A opäť nastúpili moje populárne oranžové kladky. Priemer osky je 2 mm a hajzlíci obchodníci to veľmi dobre vedia, že 2,5 mm sa používajú omnoho menej, tak je cena pri týchto asi o 30% vyššia.
Netreba ďalej príliš opisovať, čo sa dialo. Celú mechaniku bolo treba riadne odmastiť a natrieť novým mazivom, odstrániť zamotané vlasy, psie chlpy, a samozrejme, poskladať dokopy. Musím podotknúť, že tentoraz som bol ušetrený zoškrabávaním starej zatvrdnutej vazelíny ako pri modeli SHARP GF-9090. Mazivo bolo síce lepkavé, ale dalo sa odstrániť ľahko.
Aby ste si nemysleli, že mám takú geniálnu fotografickú pamäť, pri skladaní mechaniky si pomáham fotodokumentáciou. Snažím sa (veľakrát neúspešne) zachytiť súčasti tak, ako boli namontované pôvodne, ale niekedy to vyjde tak, že nejakú problematickú časť akurát neodfotím a chýba mi. Ale pod heslom "RAZ TO KURVA NIEKTO POSKLADAL, TAK TO MUSÍM ZVLÁDNUŤ AJ JA!!!" sa veci vždy nakoniec podaria dotiahnuť do úspešného konca. V praxi je to tak, že mám pred sebou PC monitor a podľa potreby si zväčšujem detaily, aby som mechaniku poskladal tak, ako má byť.
Po úspešnej kompletizácii mechaniky prišla na rad mokrá očista. Dlho som si lámal hlavu nad tým, kde inde ako v našej rodinnej vani by som čistil tieto postkaranténne kusy plastov. Dočasným riešením bola bordová mäsiarska bednička s nosnosťou 30 kg, ktorú otec používal na každoročné lisovanie hroznových bobulí, čo malo za následok jej prederavenie a jeho neodborné zalepenie, pretože napriek silnej vrstve lepidla, nejakého nataveného plastu - neustále tiekla. Ale situácia už je iná a najbližší boombox už budem kúpať v úplne inej vaničke, nechajte sa prekvapiť, je to posun o 4 levely vyššie!
Zadný kryt po očiste vyzerá tiež úplne inak ako na začiatku. Každý kútik som vyčistil, z čoho mám aj poriadne dorezané ruky. A teda, neostáva nič iné, ako ládovať zase moduly späť do skrine. Ako prvý šiel zdroj. Opustený predný panel bez reproduktorov sa o malú chvíľu zmenil na kompletne osadený. Stačí zapojiť kabeláž a... tŕpnuť, či sa z reproduktorov ozve to vytúžené puknutie po zapnutí NF zosilňovača. Puknutie sa dostavilo na prvý pokus a dokonca sa z reproduktorov ozval vytúžený FM-kový šum nevyladenej stanice. Keď sme už pri rádiu a FM šume, s ľútosťou podotýkam, že rádiový rozsah má OIRT normu, kde v súčasnej dobe chytím akurát tak nejaké krížovky Slovenského rozhlasu alebo FUN rádia. Nevadí, na demonštračné účely to stačí. Tunerová časť teda okrem OIRT FM má k dispozícii aj dva rozsahy krátkych vĺn SW, a jeden rozsah stredných vĺn MW. Za zmienku hádam stojí to, že prijímač má na hlavnom ladiacom gombíku aj gombík jemného ladenia SW, ktorý z vnútorného pohľadu vyzerá takto.
Poskladaný magnetofón už takýmto spôsobom vyzerá lepšie. Takto má vyzerať správne zagumičkovaná mechanika! S novou mäkkučkou kladkou, novými a správne umiestnenými gumičkami a hlavne, medzikolo pri pravom unášači plní svoju funkciu tak, že prenáša krútiaci moment od ihly zotrvačníka na pravý unášač. Horšie je to s motorom. Tu si dovolím ukradnúť jednu fotografiu do môjho moravského kolegu Krtka, rozobratý motor z tohto magnetofónu s odstredivou reguláciou obrátok. Ako uviedol vo svojom článku, už len horší vynález je atómová bomba. Aj keď som ten môj motor nevidel zvnútra, pretože sa mi ho nepodarilo rozobrať nejakým jemným spôsobom bez dohovárania hrubej sily, ponúkam vám jeho vlastnú fotku, kde tento motor rozobratý je. Márne by ste hľadali nejaké trimre a podobné záležitosti. Nastaviť tento motor na obrátky je vraj skoro nemožné, a preto namiesto nejakého čistenia s nejasným koncom, kúpim radšej nový motor a bude pokoj. Otázka je kde, pretože sme na SLOVENSKU a tu skapal pes, takže hľadanie bude zaujímavé. Mám zopár tipov na eshopy, však uvidím.

Na záver prichádza špeciálny bonustrack: Repasácia anténneho systému.
Človek by až zaplakal aké hovädá chodia po svete! Neviem čo s tými anténami robili, ale takto strhnúť kríže a anéna aj tak kvedlala, nechápem. Technickejšie zdatní čitatelia určite vedia, že vybrať takúto skrutku, ktorú nie je za čo chytiť bez poškodenia závitu nie je síce úloha ako naprojektovať jadrovú elektráreň, ale baník so zbíjačkou sa na túto prácu tiež veľmi nehodí. Anténne prúty treba pred úkonom vybrať. Keď vravím v množnom čísle, tak samozrejme, chytené boli oba prúty, takže dvojitá práca. Poďme teda po jednom. Prvý prútik do zveráku a nasadíme ťažké kalibre. Postupným predvrtávaním som po chvíli oddelil hlavičku od zvyšnej zalomenej skrutky. Samozrejme, oslabená sa zlomila v páse, inak to ani nemohlo dopadnúť, ale všetko šlo podľa plánu. Po chvíli už bola vonku aj zalomená skrutka a mohol som pokračovať druhým prútom. Rovnaký postup, vysoké obrátky na vŕtačke, kopa oceľových ostružliniek a už bola vonku aj druhá strana zalomenej skrutky. Pozostatky starej vidíte na obrázku. Vo finále to vyzeralo takto. Podarilo sa mi z mojich zásuvkových zásob vyhrabať nejaké myslím že 1,5-ky skrutky a tie som osadil do pôvodných závitov. Nemyslite si, toľko sebakritiky zase mám, že som sa  okamžite začal upodozrievať, že som predsa len lízol závit a skrutka sa bude pretáčať. Predsa len, bola to jemná a presná práca. Neuveriteľné sa zrodilo v skutočnosť, anténne prúty sa dali dotiahnuť "na fest" a ani stopy po obrúsených závitoch! Po dlhšej dobe (posledný krát pri minulotýždňovom uvarení dobrého gulášu pre rodinnú návštevu) som mohol byť na seba právom hrdý. Moment............ niečo tu smrdí............ káble? Nie............. aaa, samochvála, áno. Tak to bude.

P.S.: Minule som mal plnú hubu rečí, že skúsim urobiť video. Hmm, dobre, ale aby som to postrihal napríklad v takom Movie - maker-i, na to potrebujem tiež veľa času, ktorý radšej strávim reštaurovaním svojich kúskov. Na jeden beh to zase robiť nechcem. V tom programe som sa už zabudol pohybovať, takže sa mi nechce objavovať dávno objavené. Som ticho, už radšej nič nesľubujem...

Hviezdna galéria (Star Gallery): Trošku viac servisných fotografií: BONUSTRACK: Špeciálne mi dvihol adrenalín spôsob, akým sa niektorý z predošlých majiteľov pokúšal či už dotiahnuť, alebo uvoľniť, alebo demontovať teleskopické antény. Vyrvať odtiaľ zničené skrutky tak, aby som nezničil pôvodné závity bol ozaj zážitok, ale môj pitbulovský reflex zapracoval. Keď už som sa raz do niečoho zahryzol, hneď tak nepustím! Nech sa páči, prezrite si postup uvoľňovania zatuhnutých skrutiek do úspešného konca kliknutím na galériu.

Rok výroby: 1980
Hmotnosť: 6,6 kg
Rozmery d x v x h: 540 x 270 x 140 mm
Počet hodín strávených pri reštaurovaní: 22:45
Ukončenie prác: 1.11.2013
 

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY