20.2.2015

Rok 2015 sa nám prehupol skoro do jari, ale u niektorých jedincov - živočíchov ešte stále vládne zimný spánok. Môj zjav medveďa tomu asi napovedá, že by som sa v tieto dni ešte mal obracať na druhý bok, čo je aj podľa kalendára možno pravda. Pravidelní návštevníci mojej stránky vedia, že aktivita na stránke tomu plne zodpovedá. Posledný nejaký seriózny exponát som sem zavesil v novembri 2014 a odvtedy uťalo. Kúzlo vianočných sviatkov a túžba zbaviť sa veľa vecí na bazáre bola silnejšia, tak som sa vrhol na komerciu. Ale čo po novom roku, na čo sa vyhovorím? Jasné, na zimný spánok! 
Nuž ale všetkého veľa škodí, aj spánku, tak som sa vykopal z brlohu a konečne podujal na prvý tohtoročný serióznejší exponát.

Je ním jednokazetový rádiomagnetofón JVC RC-555L z roku 1983, zakúpený 20. marca 1984 v predajni Podniku zahraničného obchodu Tuzex, Nám. Národů 2, BRNO, za neuveriteľných 1135.- tuzexových korún (bonov). Ako to presne viem? K magnetofónu som dostal doklad o kúpe a všetky návody.
Je mi milou povinnosťou poďakovať sa môjmu dobrému priateľovi Maťovi ze Záhorí za tento veľmi pekný exponát. Na to Záhorie ho odvial vietor, skrátka emigroval z Bratislavy a ja mu nezabudnem nikdy každý mesiac aspoň raz pripomenúť, ako mu závidím...
K transakcii prišlo v jeden večer, keď mi Maťo od svojej rodiny priniesol tento rádiomagnetofón vo veľmi chorom, ale vynikajúcom vizuálnom stave s tým, že už nikto nemá silu urobiť s ním to, čo zvyknem s mašinami robiť ja. A keďže bolo podozrenie, že u mňa skončí v dobrých rukách, stal som sa jeho šťastným majiteľom za protihodnotu v podobe rádioprijímača Meridian sovietskej výroby. Výmena to bola veľmi nevyvážená, čo znalci určite potvrdia, dokonca ten môj Meridian bol úplne hluchý, na rozdiel od tohto RMGF, kde aj keď všetko možné chrčalo a vynechávalo, ale žilo! O tom čo šlo, nešlo a haprovalo sa dočítate ďalej v článku.

JVC RC-555L je prenosný jednokazetový rádiomagnetofón s možnosťou napájania šiestimi monočlánkami na konečné napätie 9V.
Rozhlasový prijímač má rozsahy LW, MW, SW a FM CCIR do 108 MHz. Zvuk ako na rádiu aj magnetofóne je možné počúvať v troch režimoch: MONO, STEREO a efektovo "SPEAKER REVERSE", čo bude asi otočenie zvuku do protifázy. Keď sme boli veľmi mladí, tak sme si tak prerábali naše moňáše akože do sterea a boli sme frajeri ako to dobre všetko hralo.
Prístroj umožňuje tri druhy prevádzky: Rozhlas, kazeta a DIN vstup, pričom do tejto polohy sa prístroj prepína pri nahrávaní z externého zdroja. Všetky tieto funkcie sa dajú krotiť jedným tandemovým potenciometrom VOLUME, jednoduchou tónovou korekciou TONE a ďalším tandemom - BALANCE potenciometrom na vyváženie sterea.
Rádiomagnetofón neoplýva žiadnymi špeciálnymi funkciami, avšak spomeniem tu mierny nadštandart v podobe jemného ladenia SW na boku pod veľkým ladiacim gombíkom, pripojenie externých reprosústav cez dva 3,5 mm jacky, slúchadlový výstup na 6,3 mm jack, stereo mikrofónne vstupy tiež cez 3,5 mm jack, klasický DIN 5-kolík a dutinka na externý napájací adaptér 9V. Nepoviem, kebyže 12V, ale 9?...
Nahrávanie zvuku sa dá realizovať aj cez dva vstavané elektretové mikrofóny. To tiež nemal každý kazeťák. Väčšinou si výrobcovia povedali, že postačí iba jeden na MONO.
Čo ale magnetofónová časť nemá, je prepínač na pásky typu CrO2. A to radí tento model do nižšej triedy. Reprodukcia síce nerúca steny vernosti zvuku, ani neposkytuje lahodný dynamický prednes, ale buďme pri zemi, kategória zaradenia tohto výrobku hovorí jasne už výzorom o jeho cieľovej skupine. V našej drahej socialistickej vlasti v 80. rokoch sa touto rečou dalo hlavne povedať, že kto na čo mal a čo bolo práve k dostaniu v Tuzexe, sa kúpilo a bolo. Vtedy to určite nebola doba ako dnes, že sa nám výrobky spotrebnej elektroniky klaňali cez výklad a nabádali nás ku kúpe. Dokonca bolo treba podplácať a obchádzať devízový zákon, pretože tieto veci sa nedali kúpiť ani za vtedajšie československé koruny, ale tuzexové poukážky, ľudovo nazývané bony.
No, akosi som sa pozabudol. Toto nemá byť článok o tom ako bolo, či zle, dobre, prečo, ale o tom, aby sme sa tomuto fešákovi pozreli na črievká zvnútra a do detailu. Poďme!

Vymontovaním niekoľkých krátkych skrutiek zo zadného panelu odklápam predný panel a začínam sa tešiť. Prvé čo mi udiera do očí je perfektne učesaná kabeláž ukážkovo končiaca v konektoroch a zásuvkách v doske s plošnými spojmi. (ďalej len DPS). O vyťaženosti magnetofónu svedčila výdatná usadenina gumovej černe na plastovom prednom kryte. K mechanike sa dostaneme neskôr.
Po úvodnom preskúmaní stavu som sa potešil a zároveň skonštatoval, že tomuto prístroju sa oplatí venovať zvýšenú pozornosť a opateru.
Celý prístroj sa napája primerane veľkým transformátorom nádherne uloženom do DPS a úhľadne vyvedenými napájacími vodičmi. Všetko má svoj poriadok a káble vedú pekne po zadnom paneli, prilepené aby sa zbytočne po kisni neplandali. Málokedy sa nám naskytne takýto uhladený pohľad.
Začínam teda rozoberať a objavujú sa prvé znaky zubu času. Na tomto obrázku vidíme veľmi účinnú prachovku, ktorá prvotne zabraňuje prenikaniu prachu do citlivých prepínačov. Ako druhú líniu ochrany vidíme molitanové prachovky, ktoré majú zase zabrániť prieniku prachu zboku. Rok výroby tohto prístroja je polovica roku 1983 a od tejto doby majú tieto molitany nárok ani nie na polčas rozpadu, ale koniec zápasu s rokmi. Celistvo pôsobia iba vizuálne. Po dotyku sa úplne rozpadali na prach. Samozrejme som ich nahradil novým molitanom a myslím si, že na takých 10 rokov bude pokoj. Ten som vystrihol z celistvého kusu a riadne pritlačil na prepínače. Prach je naozaj po rokoch sviňa a kto už videl takýto rozobraný prepínač, vie prečo. 
Postup sa obracia, molitany sú už na prepínačoch, stačí osadiť tenké ploché prachovky a osadiť celé dosky do šasi. Ale nakoľko sme iba začali, tento postup odložím na úplný koniec, keď sa bude rádiomagnetofón kompletizovať. Čaká ma ešte veľa práce.
Aby som urobil všetko skoro od A po Z, vyberám všetky dosky zo zadného panelu, nech sa pri čistení dostanem všade.
DPS tunera je vonku a hneď na začiatku ma udivila jedna skutočnosť. Všimnite si, že hlavné koliesko ladenia je zasadené do plastového šasi dráhy ladiaceho špagátu a na druhej strane ukončené pružnou závlačkou. To by ani nevadilo, ale faktom je, že stena, v ktorej je prichytený ladiaci kolíček je enormne tenká a pri snímaní plastového gombíka ladenia staníc sa dosť namáhala, nakoľko išiel dole gombík veľmi tuho. A teraz to hlavné, prečo išiel dole tuho. Okrem toho, že bol plastový gombík zahryznutý do drážok a pomáhal som mu dole ako som len mohol rôznymi tekutinami, po jeho skoro násilnom vyrvaní z kolíčka som zistil, že ladiaci kolíček má nevhodne väčší priemer osky ako by mal byť primeraný k priemeru dutiny ladiaceho gombíka. Totižto keď som sa gombík snažil dostať späť, nestačilo kliešťami úplne zovrieť osku kolíčka tak, aby na ňu išiel gombík zľahka. Toto niekomu pri inžinierovaní nevyšlo, ale nie je to nič životné.
Kazetová mechanika je robustnejšej konštrukcie. Síce na pohľad je veľmi jednoduchá, ale v tej jednoduchosti je spoľahlivosť a krása. Všade prítomný dobrý prístup mi spôsoboval radostné pocity pri práci. Asi ako automechanikovi, ktorý pred chvíľou menil autobatériu na Renaulte Mégane a hneď na to išiel meniť autobatériu na Škode 120L. Nad jednou vecou som sa ale musel trošku pozastaviť. Keď som skúšal nahrávanie, resp. keď som ho chcel skúsiť, nešlo mi stlačiť gombíky. Bežnou praxou je, že sa stláčajú gombíky PLAY a RECORD súčasne. V tomto prípade to nefungovalo a ja som skúšal všelijaké ťahy, ako stlačiť gombíky cez pauzu atď. Aké bolo moje prekvapenie, keď som stlačil iba samostatný gombík REC a kazeta sa pohla dopredu. Toto som ešte nezažil na rádiomagnetofóne. Darmo, človek sa učí celý život.
Systém ozubov a medzkolies išiel dole až po osky a všetky súčasti som kompletne vyčistil a znova namazal. Som rád, že mi nepoodletovali pri demontáži všetky tie kolieska a poistky.
Po prehliadke zotrvačníka, či nie je prasknutý, alebo inak zožraný časom som ešte vymenil rokmi naleštenú prítlačnú kladku. Skalných fanúšikov mojej často používanej oranžovej prítlačnej kladky musím teraz sklamať. Rozhodol som sa, že použijem klasickú gumovú, čiernu kladku. Usúdil som, že o magnetofón bolo veľmi dobre postarané, pretože tónová ihla nebola zanesená hrubou vrstvou páskového materiálu, ktorý treba veľakrát z ihly odlupovať ostrým skrutkovačom. Tak isto magnetofónové hlavy sú v perfektnom stave.
V mechanike som odstraňoval aj pôvodnú zaschnutú čiernu vazelínu. Odnieslo si to niekoľko vatových tyčiniek, ktoré pribúdali na stole ako huby po daždi. Keď bolo všetko vyčistené, prišla na rad činnosť nanášania novej vazelíny na všetky pohyblivé časti ovládania mechaniky. Po tomto všetkom už iba pekne hladko cvaká.
Ďalším krokom v znovuoživovaní bolo vyčistenie prepínačov a potenciometrov. Onen spomínaný zub času spôsobil, že aj po tých dvoch rokoch, čo som ho mal zaigelitovaný v depozite, postupne zredli ich funkčnosti na minimum. Tak napríklad potenciometer hlasitosti enormne praskal, tónové korekcie sa nemenili plynule, ale skokmi, a regulácia vyváženia stredu BALANCE reagoval iba na ľavý kanál. Pravý bol totálne umlčaný. Čo sa prepínačov týka, tak klasicky radio - tape - DIN vypadávali na kanáloch, rádiorozsahy bolo treba dať do konkrétnej polohy a prepínač MONO - STEREO niekedy ani nereagoval na zmeny polohy. V kútiku duše som si hovoril, že tie prepínače vyletujem, rozoberiem, vyčistím a poskladám, no nakoniec, keď som videl ich dĺžku a počet pinov, povedal som si, že nie som mučeník a teda nemusím podstupovať takýto trest. Nechal som ich vyleptať sajrajtom na prepínače a vypláchol alkoholom. Po zakonzervovaní uvidím, koľko vydržia. Tu chcem spomenúť a predbehnúť udalosti, že ani po starostlivom vypláchnutí si prepínač MONO - STEREO nesadol a tak z 2-3% nedopína. Po precvaknutí je to už OK. Myslím, že aj tak sa toto dá považovať za úspech.
Inou kávou bolo čistenie potenciometrov. Tu už som nevyjednával, skrátka museli ísť von a pekne rozobrať a detailne vyčistiť. Odporové dráhy vyzerali na všetkých potenciometroch celkom zachovalo, tak som dúfal, že všetko dobre dopadne. Aj sa stalo. Po zložení do pôvodného stavu som mohol pristúpiť na ich osádzanie do DPS.
Tu v podstate všetky práce na elektronike a mechanike skončili. Ostával mi už iba dočistiť predný panel kde sú kazetové dvierka, reproduktory a vstavané mikrofóny. Reproduktory majú impedanciu 3,2Ω a nom. výkon 2,5W. Aby som svoje dielo doviedol do akej takej dokonalosti, demontoval som aj reproduktory zo strany membrán, aby som ich očistil od prachu. Na moje prekvapenie nemali ani strieborný vrchlík, ale zase na druhej strane, načo aj? Pri pohľade na jeho kryt v prednom paneli by to bolo aj zbytočné. Zvonka by ten vrchlík nebolo aj tak vidieť kvôli hustej účasti kruhových dierok.
Okrem teda vyčistenia rôznych škár, zákutí a rohov som sa podujal na najnepríjemnejšiu fázu čistenia predku. Dvierka kazetovej mechaniky. Bol som presvedčený, že som ich fotil aj vybraté z predného panelu, ale asi som tú fotku omylom vymazal, lebo už som ju nevedel vo fotoaparáte nájsť. Nemám rád tieto úkony, lebo už sa mi pár krát stalo, že rokmi skrehnuté kazetové dvierka pri nahýňaní pántu kvôli uvoľneniu z predného panelu praskli a nakoľko je na ne vyvíjaný veľký mechanický ťah, párkrát bolo aj to lepenie nie veľmi úspešné. Tentoraz po dlhej dobe opäť bez ujmy, dvierka sú späť aj s vyčistenými všetkými kútikmi. Takto to mám rád. Už som sa stretol s kazeťákom, keď mi predávajúci povedal, že je "po veľkom repase" a keď som otvoril dvierka kazety, zvnútra na nich bolo vidieť iba špinu a zasadaný prach. Takéto "repasy" ma potom evokujú otrieskať celý boombox predávajúcemu o hlavu.
Výborne. Hotovo. Preleštiť plexi, skontrolovať všetko či je na správnom mieste a môžem skladať. Ako prvú osádzam do zadného panelu dosku s tunerom. Pár skrutiek a doska je na mieste. Doska s korekčákom a koncákom je pridrôtovaná o kazetovú mechaniku, tak som ju ani nevyletovával. Po zopár cvičených pohyboch je všetko na mieste. Doska je priam posiata dierami na upevňovacie skrutky, snažil som sa nevynechať ani jednu, podarilo sa. Ako posledný bod programu bol panel rádioškály s indikačnými LED diódami. Je osadenými štyrmi hranatými červenými LED-kami indikujúce nahrávanie, vyladenie, režim STEREO a prítomnosť napájacieho napätia. Posledným úkonom pred úplným skompletovaním a nastavením správnych obrátok motorčeka je priklopenie predného panelu o zadný. Ešte tak nezabudnúť pripojiť späť reproduktorový konektor a konektor na vstavané mikrofóny, uzemnenie reproduktorov a šup s ním hore. Dotiahnuť zadné skrutky je čerešnička na torte s modlitbou, aby som ich musel čo najmenej kvôli nejakej nedokonalosti znova dávať von. Plastové závity na samorezné skrutky majú tiež určitú životnosť.

Nasledovala testovacia prevádzka asi dva dni, kde prístroj nevykázal žiadnu chybu a prehral asi pätnásť kaziet. Žiadne žmolenie, navíjanie, trhanie sa nekonalo. Môžem teda smelo skonštatovať, že sa operácia podarila a pacient ju prežil v dobrom zdraví. Čo sa prejaví po dlhšom čase už je na osude.

Zvuk prístroja je priemerný, čim som chcel povedať, že zvukom neohuruje, ale tak isto to nie je žiaden šmejd. Patričným položením do vankúša, prípadne dole na zem pod nejakú ozvučnicu v podobe priestoru pod gaučom dokáže vylúdiť aj silnejšie basy. Výšky by mohli byť štedrejšie a stredovýšok je tam zase na môj vkus veľa. Všetko je to však vysvetlené kompromisom, že ako ovládanie tónových korekcií bol použitý iba jeden potenciometer typu "dievča na všetko".

Uviedol som si teda do zbierky ďalší pekný kus vo výbornom vizuálnom stave, za ktorým nezaostáva ani stav technický. Takže môžem iba konštatovať a zahnať obavu predošlých majiteľov, či je ten kazeťák v dobrých rukách. Rozhodne je, len mi treba občas pripomenúť, že sa sluší z neho niekedy aj utirieť prach!

Pozrite si vyfešákované fotky: Rekonštrukčné práce si zase môžete pozrieť tu:

Rok výroby: 1983
Hmotnosť:   3,8 kg
Rozmery d x v x h:  43,5 x 24 x 12 cm

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY