CSC-970L Stereo radio cassette recorder

30.6.2015

Pre každého plynie čas rôzne. Niekto sa dokáže dennodenne nudiť a nevie čo so sebou a niekto lieta celý deň a ten keby mal čo len 45 hodín, aj to je málo. Sťažovať sa nebudem, konieckoncov, je mojim problémom, či budem tráviť čas vysedávaním s kamarátmi po podnikoch, pred televízorom doma, alebo čo ja viem, zbieraním rastlín do rodinného herbára.
Každopádne som sám pred sebou už hanbou, že ... kedy vyšiel vlastne posledný článok s nejakým exponátom? Nemusíte ísť do sekcie BOOMBOX-y, uľahčím vám pátranie. Bolo to presne 20. februára 2015, kedy som uviedol do zbierky na tejto stránke model JVC RC-555L. Odvtedy nevravím, že som nedal žiaden rádiomagnetofón  dokopy, ale áno, avšak to bolo za účelom predaja nadbytočných a lowendových kusov, takže takéto oprašovania sa do zbierky nerátajú. Hmm, keby som aspoň poctivo uvádzal do sekcie Opustili ma aspoň odišlé kusy! Myslím, že tam by sa to tiež patrilo celú sekciu skontrolovať a veci dopísať.

Poďme sa teda pozrieť, nad čím som zase sedel celé večery. A na doplnenie ešte uvediem, že nad týmto skvostom sme sedeli dokopy traja ľudia. Ja, veľmi dobrý kamarát, odborník na audio obvody, jeho excelencia Maťo Kadlec a odborník na jednosmerné a striedavé napätie, spínanie, PC, monitory, regulácie, pán veľkomožný, Palino Potočný. Bez týchto ľudí by síce tento rádiomagnetofón uzrel svetlo sveta, o tom potom, ale iba ako málo cenná atrapa. Pomohli mu totižto dostať sa z niekoľkoročnej kómy spôsobenej jednou malo banalitou. Bývalý majiteľ si nevšimol, že dutinková zásuvka na zdroj energie je zapojená nie klasickým spôsobom (tyčinka v dutinke + pól), ale opačne - mínus pól na tyčinke. V sekunde po pripojení káblov bol rádiomagnetofón mŕtvy, čo si budeme hovoriť, napájanie z autobatérie je ešte tvrdší zdroj ako to malé trafo, ktoré je vnútri. Nádejou, že vo vnútri neodišlo a nevyhorelo všetko, bolo puknutie do reproduktorov po každom zapnutí a následný slabý šum, rozsvietenie sa LED diódy na POWER a povyskočenie LED indikátorov zvukovej úrovne. Samozrejme, útechy v podobe že to bude iba poistka, prípadne prerazená jedna dióda boli slabou náplasťou na ubolenú dušu bývalého majiteľa a nedostatočnými argumentami na to, aby som dúfal, že oživenie tohto boomboxu bude iba z mojej strany jednoduché. Táto myšlienka ma prenasledovala od dňa zakúpenia a to presne 16.9.2012. To je doba! Nuž, ale raz okamih zlomu musel prísť, tak nazrite na chronológiu prác, dnes už môžem povedať s úspešným koncom oživovacieho procesu. Najprv vás však oboznámim s povahou a funkciami ktoré tento rádiomagnetofón CROWN CSC-970L má:

• Jednokazetový prenosný rádiomagnetofón s tunerom a rozsahmi SW, MW, LW, FM CCIR do 108MHz
• Samostatný vypínač 230V AC napájania (!!!) POWER
• Batériový režim: monočlánky, 15 x 1,5V, D/LR20
• Zvukové režimy MONO, STEREO, STEREO WIDE
• FM MUTING - obmedzenie šumu pri ladení slabších rozhlasových staníc
• Prepínač DX - LOCAL na zadnej časti prístroja (odfiltrovanie vzdialených rozhlasových staníc)
• Možnosť pripojenia nesymetrického anténneho zariadenia 75Ω cez štandartný anténny konektor, 2 x teleskopické antény (tykadlá), vnútorná statická feritová anténa na AM rozsahy
• Funkcia SLEEP, okamžité zistenie stavu batérií cez LED indikátor
• Prepínač typu pásky NORMAL, CrO2, METAL
• Možnosť pripojenia externého mikrofónu s reguláciou vstupu a vypínačom na konci, dva vstavané mikrofóny na STEREO
• VOLUME - nie plynulé, otáčanie ovládania hlasitosti cez rapkáč (nepáči sa mi, dalo by sa zrušiť, ale kvôli autenticite nechávam)
• Zvukové korekcie BASS, TREBLE
• BALANCE
• LOUDNESS: áno, ON - OFF
• Režimy využitia: RADIO - TAPE - prepínateľné PHONO (magnetodynamická prenoska gramofónu) / AUX (vstup audio s vyššou silou signálu)
• Indikácie na prijímači: LED STEREO, Indikátor vyladenia stanice TUNING
• Indikácie audio a ostatné:
  2 x 10 LED na indikáciu audio výstupnej úrovne v závislosti na hlasitosti od -20 do + 3 dB
  POWER LED (červená), REC (červená), Indikácia prepnutého režimu typu pásky METAL (zelená), indikácia stlačenej pauzy na magnetofóne (zelená)
• Kazetová mechanika: soft touch, plnohodnotný autostop s trojmiestnym počítadlom pásky, odnímateľné predné sklíčko kazety pre pohodlné doladenie audiohlavy bez potreby rozoberania prístroja
• Zvukové parametre: Veľmi dobre a mäkko znejúca dvojpásmová sústava, 20 cm bas, papierová membrána so strieborným vrchlíkom, malý papierový výškový menič s riadnym magnetom a strieborným vrchlíkom, približný posluchový výkon podľa mňa max. 2 x 5W
• Hmotnosť: 7,7 kg
• Rozmery D x V x H: 60 x 33 x 15 cm

Polčas prvý: (audio resuscitácia)

Ako vždy, položím si mašinu na stôl a povzdychnem si s otáznikom: "Čo ma čaká tentoraz ???" No čo asi? Vyskrutkovať niekoľko skrutiek zo zadného panela. Po tomto úkone sa nám odklopí predný panel a je skoro všetko ako na dlani. Zdanie síce klame, ale dajme si trošku optimizmu na začiatok, Fotka vyzerá dobre. Prvé pozitívum: Predný panel sa dá pekne odpojiť z dosky s plošnými spojmi (DPS) pomocou jediného konektora na reproduktory. To si vážme, nie je to vždy! Aby sme nešli do prác nejako zhurta, ako light koláčik si dáme vyčistenie reproduktorov a celého predného panelu. Aj nápis na čele prístroja hlása, že ako basáky sú vovnútri osadené dva 20 cm woofre. Výškové reproduktory sa tiež nedali zahanbiť. Osadili poctivé výškové meniče s veľkými magnetmi! Po vymontovaní všetkých reproduktorov bolo treba vyčistiť priestory pod mriežkami, ktoré neboli nikdy čistené. Našťastie v mriežkach nebola žiadna kôprová omáčka, prípadne paradajková polievka, takže čistenie šlo veľmi hladko. Na prednom paneli sú síce stopy používania, ktoré sa už odstrániť nedajú, ako napríklad zopár oderov farby, ale o tom nie je nutné hovoriť, prístroj sa používal ako prenosné zariadenie, svoju daň si preto čas vybral.
Môžeme sa teda vrhnúť na vnútro prístroja. Ako prvú dolujeme z útrob kazetovú mechaniku. Tá je z jednej aj druhej strany podoprená dvoma pomocnými plieškami pre lepšiu stabilitu v inak dosť ohybnej a nie príliš pevnej plastovej skrini, ktorá o neuskutočnenom sne, že na ňu použili vo výrobe robustnostnú plastovú zmes pre ťažšie boomboxy, čítala iba vo vlaku prechádzajúcom cez tunel medzi Francúzskom a Britániou. Samozrejme so zhasnutými svetlami. Keby dali projektanti aspoň širšie madlo, aby sa rozložila sila pôsobiaca na vrchnú časť skrinky, ale ani to nie. Nehovoriac že madlo mohlo byť uchytené na boku krytu! 20 cm úzke madlo musí tým pádom preniesť hmotnosť skoro 8 kilogramov bez batérií na veľmi slabo vystuženú vrchnú časť. Pri razantnejšom uchopení sa veľmi ľahko môže stať, že následkom bude vyrvanie plastových západiek, ktoré do seba asi na 2 - 3 milimetre dosadnú pri zložení skrine dokopy. Pri prvej ceste domov sa naozaj skoro stala nehoda. Všimol som si že pri zdvihnutí prístroja za madlo sa od seba časti skeletu nebezpečne vzdialili vinou nedostatočne dotiahnutých skrutiek. Tak som milý magič zobral pod pazuchu a bolo vybavené.
Ďalší postup spočíval v odpojení a demontáži napájacieho zdroja. Zopár skrutiek a trafko bolo vonku. Jedna skrytá skrutka na mňa čakala pod multifunkčným indikátorom úrovní. Zopár ďalších skrutiek dole a môžeme vyberať celú elektroniku s dvoma spojenými doskami na sebe. Nakoniec pred samotným odňatím dosiek ešte poodpájam anténne drôtiky z konektorov v tuneri. Hotovo. Čumí na nás iba zaprášený zadný skelet. Nevedel som sa dočkať chvíle, kedy ho budem umývať a budem späť zapájať kabeláž a nasadzovať dosky. Lenže to bola predo mnou ešte tŕnistá cesta k úspechu.
Ako som písal v úvode, pre istotu som poprosil odborníkov, aby mi pomohli v pátraní po skaze, ktorá vznikla spomínaným prepólovaním napájania. Maťo, sa pustil do hľadania ako prvý. Samozrejme bez schémy a znalostí cestičiek sme sa spoločne pustili do hľadania prekážky v elektronicko - cestnej premávke. On hľadal problém a ja som zamedzoval ďalšiemu problému a to v tom zmysle, že som držal sústavu dosiek aby sa na nich dalo merať a aby v tej krkolomnej polohe na bok otočené nepadli dole. Pol dňa sa pátralo po prerušenej ceste. Náhodný výber súčiastok z DPS, vyletovanie, premeranie, zaletovanie.... Keďže všetky cestičky na DPS boli neprepálené a žiaden kondenzátor nevybuchol, sústredili sme sa na diódy a tranzistory, hlavne tie výkonové pri koncáku. Keď už hovorím o koncovom stupni, ten je riešený integrovaným obvodom AN7158N, čo je NF zosilňovač 2 x 7,5W, ktorý vraj tlačí tento výkon pri napájaní 16 voltami so záťažou na výstupe 4Ω. Koncák hrdinsky prežil atak opačného pólu, čo považujem za malý zázrak. Horšie na tom bol však spínací tranzistor D313, stojaci v ceste, ktorý vykazoval haluzné hodnoty a radšej bol vymenený za iný. Táto dedukcia, že aj tu môže byť problém sa nám v hmatateľnej praxi odvďačila slastným, intenzívnejším šumením koncáku. Paráda! Ale stále to nebolo ono. Čo tuner? Išlo sa ďalej a do podozrenia padla jedna 14 voltová zenerova dióda. Po premeraní sa zistilo, že bola prerazená a tým pádom neplnila ten účel, čo mala. Nasledovala inventúra Maťových zbierkových pokladov polovodičových súčiastok. 14 voltová však nebola ani jedna, tak sa improvizovalo. Do série sme zapojili dve zenerove diódy, jednu 7V a druhú 6,5V. A dočkali sme sa toho, v čo sme ani omylom nedúfali, že to bude tak skoro. Z reproduktorov sa vyvalil FM-kový šum a po miernom otočení ladiaceho kondenzátora sa ozvala prvá rozhlasová stanica. A bolo! Chvíľu sme si čumiac na rozbombardovaný rádiomagnetofón vychutnávali ten slastný zvuk. Skrotené basy na korekciách už vtedy predznamenávali veľmi slušný zvuk, čo sa zlepením častí skeletov pri kompletizácii potvrdilo v plnom rozsahu. Je to jeden z najlepšie znejúcich japoncov, čo mám doma!

Fajn, takže milý magič sa môže zložiť a ja môžem doma pokračovať oživovaním kazetovej mechaniky, ktorá bola zaseknutá a mala rozleptané všetky hnacie gumičky na kolomaž. Ešte pred tým sa improvizované zenerove diódy opatrili ochrannou izolačnou páskou, aby náhodou neskratli o dosku. Na druhý deň bol pondelok a ja som trielil do obchodu pre 14V zenerky, nech je to poriadne spravené.
Po výmene diód bol čas pustiť sa do zaseknutej kazetovej mechaniky. Všetky gumové časti boli úplne rozleptané a prilepené na kolieskach. Či to bol autostop, hlavný zotrvačník, alebo unášačový prevod. Najlepšie sa samozrejme všetko čistí rozobrané, tak museli práce pokročiť hlbšie. Zotrvačník mal na sebe dve rozleptané gumičky. Jeden hlavný remeň na motor a gumička na pohon pravého unášača. Pre istotu sa od kolomaže zaniesli aj zuby na koreni zotrvačníka poháňajúce soft touch mechaniku. Z nich šla kolomaž von len veľmi ťažko. Situáciu vyriešili tenké zubné špáradlá. Dole v súhrnnej galérii si pozrite viac fotografií, neodkazoval som všetky. Naozaj je to žúžo čo dokážu urobiť roztečené gumičky. Zo zotrvačníka som musel remeň vyslovene zoškrabovať. Chráň Pán, aby sa táto kolomaž dostala na koberec, ruky... Síce izopropylom je čistenie jednoduché, ale keby ľudská pokožka vedela rozprávať, nič pekné nám nepovie. Veď vymysleli chirurgické rukavice, tak kde je problém že áno? Takže pekne škrabkať a otierať do pripraveného papierového obrúska. Svoju nezištnú pomoc predviedli aj kozmetické tyčinky a to v hojnom počte! Na tieto vyčistené diely ako oska motora a zotrvačník sa už díva lepšie. Aby som sa dostal lepšie k jednotlivým súčastiam, musel som dať dole zopár prevodov. Tak isto kazetová mechanika je zbavená prachu a časom nalepených nečistôt. Nasledujúcou povinnou jazdou bola výmena prítlačnej kladky. Nemyslím si, že bola niekedy menená, vyzerá pôvodne. Veď posúďte sami - nájdi dva rozdiely medzi novou a starou... Koľko kilometrov má nabehaných neviem, ale magnetofón sa počúval výdatne. Tak to má byť! Po všetkých očistách a opravách sa kazetovka teší plnému zdraviu a je pripravená nabehať ďalšie tisíce kilometrov, dúfam že bez nehody. Medzi tým všetkým som si dal oddych a ako prestávku medzi polčasmi som si dal za úlohu vyčistiť zadný panel. Malým štetcom som povymetal všetky škáry a na mriežkach prešiel každú dieru.
Takže ako vravím, prvý polčas máme za sebou, doska s audiom žije, tuner hrá a dokonca stereo, stačí už iba ošetriť potenciometre, prepínače a potom sa pustiť do druhého polčasu - kazetovej mechaniky. Pozrime si ešte zopár fotiek, takto vyzerá vrchná doska s rádioškálou a indikátormi úrovní. K potenciometrom a prepínačom je dosť zlý prístup, bolo treba odňať všelijaké možné kryty a držiaky. Ale podľa hesla "Raz to niekto poskladal, tak prečo by to malo byť v mojom prípade inak?" si všetko sadlo tak ako má a ja som sa mohol s mojim dobrým priateľom Palinom pustiť do druhého polčasu renovácie tohto japonského zázraku.

Polčas druhý: (resuscitácia napájania kazetovej mechaniky)

Spočiatku som nepredpokladal, že budú dva polčasy, ale jeden myslel ... a vymyslel fúrik, ktorý predávali v Baumaxe a aj ten sa rozhodol odísť zo Slovenska... Ale k veci.

Kazetovú mechaniku som poskladal a za predpokladu, že hlavy sú v poriadku, skúšal som motor a ostatné súčasti iba na "brzde" - laboratórnom zdroji. A tu začali ďalšie problémy. Defaultne som mal na napäťovom zdroji nastavené prúdové obmedzenie 1A, čo som zabudol zoslabiť. Pripojil som zdroj a pozerám, odber 0,98A! Sakra, to je veľa, čo sa deje? A motorček ešte k tomu krútil pomaly. Tu je niečo zlé. Nechal som ho ešte asi 20 sekúnd a v izbe to začalo rozvoniavať ako na barbeque party so starými počítačovými doskami. Jasné, motor v háji. On smrdel ešte pred testovaním, ale teraz z neho šla čerstvejšia čuchová stopa. Po rozobraní som už nevedel identifikovať rezistor, ktorý bol na DPS, iba premeraním mínus odrátaním odporu meracích káblov som zistil, že má hodnotu asi 4,7Ω. Vymenil som ho, premeral oba tranzistory a skúsil spustiť. Nič, správal sa rovnako. Škoda času. Zohnal som si teda motor nový (12V CCW) a osadil ho namiesto pôvodného. Je pokoj a dobrý pocit, že tento motor ma už prežije, prihliadnuc na to, že boombox si budem chovať ako vo vatičke a nebude ozdobou už dávno zabudnutých mladíckych žúrov. K tejto situácii sa viaže ešte jedna malá príhoda, ale tú uvediem neskôr. Je radostné konštatovať, že veci vedia ísť aj výnimočne hladko, ako po masle. Väčšinou ako vieme, v živote len málo vecí vychádza tak, ako by sme si želali. Ale poďme ďalej.
Celý naježený že nemám taký motorček som ešte v noci robil objednávku, aby mi na druhý deň expedovali tovar. To sa aj stalo a motor bol na ceste. Čo sa však nedialo, chcel som finalizovať práce na mechanike a po zapojení na piny z hlavnej DPS mi napätie padalo pri záťaži z dobrých 14.5V na až 2,5V. Zle, zle. Takto by to asi nemalo byť. Nablízku boli nejaké spínacie tranzistory, ktoré som pre istotu z dosky povyberal a premeral. Hodnoty boli normálne, pátral som ešte po nejakých diódach a potom prišli na rad rezistory v ceste. Keďže bola ale pokročilá noc, nechal som si túto činnosť na nasledujúci deň.
Na ďalší deň som si dohodol návštevu s Palinom aby mi pomohol v pátraní, čo urobil veľmi ochotne a piatok 25.6.2015 bol deň D, kedy sa malo rozhodnúť, či sa magič preberie, alebo nie. Pred jeho príchodom som si všetko pripravil pre bezproblémový priebeh, dal chladiť colu a začal snoriť po cestičkách. To už ale zvonil Palino, popýtal sa čo som meral a čo nás čaká, nechal si odfotiť dosku z druhej strany a začalo sa pátranie. Po pár pokusoch hovorí: Toto čo je tu tento rezistor? Meral si ho? Nie? Vyzerá podozrivo, čo je to zač? Ukáž dosku! Drž ju poriadne! No, je pred bázou, daj merák! Čo je? Merák je dobrý? Prečo neukazuje hodnoty??? Vyletuj ho! No a sme doma, žeby mal život za sebou? Mal... bez záťaže púšťal, pri odbere čo len 10 mA sa zaťal. Máš taký? Aký? 4R7. Jasné, kvalitný, teslácky, NiCr vrstvový. Šup ho tam! A bolo vymaľované. Zdroj dával pod záťažou okolo 12V, čo bol jav, ktorý sme túžobne očakávali.
Nuž a teraz k príhode, ktorú som si nechal na neskôr. V momente, kedy som zahromžil, že do kelu, záhada vyriešená, motory na ceste, prídu ktovie kedy, nevieme to odskúšať, mi volá kuriér, že či som doma. Neveril som vlastným ušiam. Vravím hej, nie som v robote, takže ak mi môže doniesť zásielku, tak nie na firmu, tam by to prebrali akurát kolegovia, ale domov. Dobre, hneď som tam. A skôr než sme sa stačili tri krát nadýchnuť, pristála šedá dodávka pred našim domom. Vyskočil som zo stoličky a bežal von. Vyplatená dobierka a hurá do práce! Okamžite som zasadil nový motor a zapojil na piny. Mierne doladenie obrátok motora na osciloskope, nastavenie audiofrekvencie a už aj hráme! PARÁDA! Nasadil som ešte ozdobný hliníkový pliešok pod kazetu, nastavil ozuby na počítadle, lebo preskakovali a pokúsil sa ešte nastaviť tlmič na otváranie kazetových dvierok, lebo dosť strieľal. Aj tak ho musím ešte doladiť, lebo na môj vkus stále ešte priveľmi vystreľuje kazetu. Mechanika pekne cvaká bez najmenšej chybičky, vypína, pauzuje, pretáča, dokonca aj nahráva... Supeeer!
Ako jednou z posledných kozmetických činností som vo vnútri učesal káble z mechaniky a spojil ich do vrkoča lakovaným medeným drôtom (nie plastovou rapkavou páskou ako to robí každý normálny človek), ktorý inak u mňa nemá využitie. Celé črevá teda putovali do zadného panelu, kde som sa rozhodol ešte naviac, ale tak, aby som nenarúšal proces prirodzeného chladenia, vytesniť molitanom zadnú časť ozvučnice "rádiokisne". V konečnom dôsledku je obraz takýto. Či to prospelo? No určite áno. Či to výrazne pomohlo? Neviem. Ale rozhodne na veci nič neuškodilo a to je myslím si podstatné. Ostávalo ešte osadiť gombíky na ovládanie kazetovej mechaniky. Tieto boli klasicky zoxidované, ba dokonca až prehrdzavené zubom času. Pomohol som im intenzívnym čistením v alkohole a zabrúsením pastou. Tie vyžrané bodky síce ostanú, ale dostali konzervačný teflónový film, takže by sa mal proces deštrukcie akejsi kvázichrómovej povrchovej úpravy zastaviť. 
Ako čerešničku na torte som z recesie, aby som mohol ukázať pôvodnému majiteľovi ako sa majú veci správne robiť, vytvoril napájací kábel z autozapaľovača. V prístroji vo vnútri je na DPS za sekundárnym vinutím transformátora originálna pomalá poistka T1,6A, ja som však na kábel použil 1A, pre istotu. On ten rádiomagnetofón zas toľko necucá ani v špičkách.
Celý tento káblik sa dá pekne uložiť do priestoru na batérie a v prípade SPRÁVNEHO zapojenia v aute aj flexibilne použiť bez podporných efektov ako je dym, zhorený smrad, pukanie vo vnútri prístroja atď. Správneho som preto napísal veľkým, lebo chcem znova podrypnúť bývalého majiteľa ako mu chudákovi rádiomagiču dali na frak opačným zapojením na autobatériu. Ale to my už vieme, za celé tie roky čo sme sa stretali sa ma vždy opýtal, či už som s CROWN-om niečo robil a už ma fakt nebavilo dávať samé záporné a vyhýbavé odpovede, že nie, tak som sa doňho konečne pred týždňom pustil. Nezabudol si vždy vytknúť, akú chybu vtedy urobili. Viem sám presne aký je to pocit. Mne raz z veľkej batérie na videokameru odpadol červený pásik označujúci + pól a napojil som ju na 9,6V opačne. Na rozdiel od tohto prístroja sa už neprebrala. A veľmi mi je za ňou smutno. Považujem totižto kameru JVC GR-M5 vo svojej triede za najlepšie kresliacu VHS kameru, akú som kedy mal v ruke. To len tak mimochodom. Takže ďalej:
Keď som mu oznámil, že jeho magič prežil niekoľkoročnú kómu, bol veľmi šťastný a rád, že sa ho podarilo dostať medzi živých. A že on vedel, že ja to dokážem... No nie som sviňa, ešte raz vyzdvihujem pomoc mojich priateľov Maťa a Palina, ktorí vedia, že elektrotechnika nie je mojim najsilnejším vedomostným oborom a NEZIŠTNE mi pomohli vyriešiť tento problém. 

Želám si: Nech krásny zvuk z tohto krásneho japonca nám navždy robí radosť ! 
Ako celkové hodnotenie, ktoré som už medzi riadkami uviedol, je verdikt "VYNIKAJÚCE". Hrá krásne odspodu, na Loudness pri tichom posluchu je to dynamická lahôdka. V prípade túžby po vyšších frekvenciách stačí trošku viac vykrútiť potenciometer TREBLE. A je vybavené. Mechanika hrá hladko, všetky povely sú jednoznačné, bez zaváhania robí to, čo jej prikážete, rádio je vynikajúce, stanice držia a nie sú odladené.
Jediné mínus a to som už tiež spomínal, je menej robustnejšia zadná bedňa. Pri kategórii prenosných zariadení by sa malo vo významnejšej miere dbať na pevnosť skeletu. V mojom prípade je však už magnetofón na zaslúženom odpočinku a žiadne náročné presuny ho už v živote pravdepodobne nečakajú.

Ďakujem:

Maťovi a Palinovi za nezištnú pomoc pri oživovaní!

Andymu za poskytnutie tohto, aj keď sprvoti nefunkčného magnetofónu do zbierky.
Tu ešte zdôrazním, že mohol ten magič predať priekupníkom za nejakú, aj vyššiu cenu ako dal mne, ale vedel o mojej zberateľskej činnosti a dúfal, že skončí v mojich dobrých rukách a že sa oň náležite postarám a nestrelím ho hneď s neprimeraným ziskom ako to robí drvivá väčšina priekupníkov, ktorí sa robia veľkými zberateľmi.
S radosťou teda v týchto dňoch roku Pána 2015 a mesiaca Jún plním tento sľub s opakovaným vyjadrením vďaky. Nie každý totižto reaguje podobne, keď vidí, že zberateľ má o niečo záujem. Zberatelia sú pre mnohých predávajúcich dojné kravy, ktoré musia platiť zlatom za ich povalové kšunty, podedené prístroje, alebo zo smetiska vytiahnuté torzá doudieraných skeletov značkových "starožitných" rádiomagnetofónov, neúnavne konštatujúc, že "to má svoju cenu, to sa predávalo v Tuzexe, ja som taký mal, stál 8000 korún"...
Keď už som napísal A, napíšem aj B. Netvrdím, že ja nepredávam veci a za väčšie peniaze. Je úplne prirodzené, že zberatelia z nerozvážnosti dotiahnu domov niečo, čo neskôr oľutujú, nehodí sa do zbierky atď. Potom nasleduje prirodzené obmieňanie a upgrade. Kedysi som rozdával vizitky, "ponúknite mi váš starý, nefunkčný boombox", hlásili sa mi rôzni ľudia, ale nebola to správna cesta. Ja som dostal cenu napríklad 50€, ale keď som to s hrôzou odmietol, že za smeti odmietam platiť, na inzertnom portáli bola o pár dní cena 30€.
Rozhodne ale nemám z pojmu BOOMBOX na Slovensku stroj na peniaze. Kto ma však pozná a vie, rozrátajúc si hodiny a dni strávené nad niečím, že sa vo finančnom vyjadrení zisk relevantne rozrátať nedá a o veľkom rozprávkovom bohatstve sa tým pádom tiež nedá hovoriť.
Môj názor je teda ten, že nech sa so svojimi domácimi pokladmi zadrhnú všetci tí, u ktorých veci okamžite naberú na hodnote, ak niekto o ne prejaví záujem a budú sa oháňať typickou buzošáckou frázou "to nič, to stačí iba pregumičkovať", "né šak to je staré, to má hodnotu" a pritom ponúkajú vec, ktorá sa plne funkčná na inzercii nepredá viac ako za 25€ s poštovným!

HOWGH!

Výstavná galéria: Pracovná galéria, tu nájdete aj v článku neodkazované fotografie:

Rok výroby: Presne nezistený, 1980+

Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY