PVW-2800P  Professional broadcast video recorder

24.12.2015

Nasledujúcim členom v reťazci strižne je tak isto profesionálny videorekordér nižšej triedy SONY PVW-2800P. Oproti modelu SONY BVW-70P disponuje omnoho chudobnejšou výbavou, čo bolo určite aj k prínosu, pretože na niektoré úkony potrebné k televíznej produkcii ste nepotrebovali bomba šupu mašinu a tým pádom išla rapídne dole aj obstarávacia cena.

Už vzhľadom nepôsobí luxusne, oproti "sedemdesiatke" mu ubudlo veľa gombíkov a namiesto pekného fluoresenčného displeja dostal do výbavy iba dva sparťanské analógové ručičkové budíky podsvietené žltými žiarovkami.

Podrobné technické špecifikácie sem uvádzať nebudem. Na internete sú bežne dostupné a horlivý záujemca si určite svoje potrebné nájde.

Na "štúdiovej" fotografii" vidíte tieto stroje dva. Správne! Oba mali rôzny osud a nie vždy bol k nim prívetivý. Neostávalo mi nič iné, len urobiť zlepenec, zlátaninu, kde výsledkom sú stroj s dobrým optickým stavom a kus s vizuálne horším stavom. Po technickej stránke sú stroje v celkom dobrom stave, funkčné a čo sa rotačného video bubna týka, má už svoje najazdené, ale stále sa videoreferencia pohybuje v medziach normy a na prezentačné využitie je to priam luxus.
Hardcore session si môžete pozrieť v nasledujúcej galérii. Určite mi každý uverí, že pri pohľade na nadobúdacie fotografie jedného z rekordérov bola pravdepodobnosť sprevádzkovania do funkčného stavu mizivá. Pohľad na úplne spodné fotogalérie možno ale tento názor napraví. Popravde? Sám som tomu neveril. Paradoxom je, že práve tento hardcore brutus bol pri prvých skúškach najfunkčnejší kus zo všetkých rekordérov!

Načnime teda od podlahy ďalší článok.
Vždy mám rozpaky ako začať, ale keby som o tom uvažoval čo len o trochu dlhšie, zavriem článok a presuniem jeho písanie na neskôr. Ale čo môžeš urobiť hneď, urob, lebo sa ti nebude chcieť ani o týždeň! Som si povedal...

Prvým krokom bolo očistenie oboch prístrojov od prachu, špiny a všelijakých umazancov, aby sa celá tá špina nepreniesla na mňa. Po odňatí vrchného krytu nastúpil vysávač a zbavil interiér hrubého prachu. Prvým neduhom na jednom z mašín bol predný ovládací panel. Pohľad zo spodnej časti. Tu ho zase vidíme v rozobranom stave. Po menšom skúmaní som zistil, že je tam pravdepodobne nejaká odpadnutá zem, v inom prípade studený spoj, ktorý má za následok nezmyselné rozsvecovanie sa LED diód pri funkciách, ktoré nie sú aktivované. Toto sa deje iba pri priamom ovládaní (local). Pri režime REMOTE, kde je celý stroj ovládaný strižňou je už všetko v poriadku. Prehliadal som dosku s plošnými spojmi aj lupou, ale na nič zásadné som neprišiel a podľa môjho dobrého kamaráta Maťa, ktorý tvrdí vždy "Ak niečo funguje, tak to zásadne neopravuj, lebo to ešte viac do*ebeš!", som si povedal, že nechám dosku na pokoji a nebudem pokúšať.
Keď už som mal dole ovládací panel, zazeral na mňa ako vždy prázdny displej hoursmetra, v ktorom bolo treba vymeniť gombíkovú batériu. Tento proces už som opisoval v článku o SONY BVW-70P, kde bol rovnaký problém. V tomto prístroji je počítadlo údajov riešené na rovnakom princípe. Aby sme sa mu dostali až na kobylku, musíme odňat už spomenutý predný výklopný ovládací panel a vrchný čierny plech, pod ktorým sa skrývajú ovládacie prvky servisných funkcií. Dve skrutky na boku a vidíme prepínače s malým LCD ukazovateľom. Ten treba vyletovať z dosky, čo by bolo fajn, ale žiaľ už to niekto robil aj predo mnou a najprv dalo kopu trpezlivej práce odstrániť tie guče kolofónie, ktoré tam nechal šikovný tzv. servisák predo mnou. Fuj, ruky by som mu dolámal! Aj viem v čom bol problém. Vývody pätice po čase chytili oxidáciu a namiesto toho, aby ich pred letovaním očistil, tak tam radšej rval kolofóniu a prehrieval kontakty tak, že skoro upiekol dosku. Pritom stačila jemná oceľová kefka a všetko by bolo inak. Nie som milovníkom SMD súčiastok a mal som rešpekt pred malými kondenzátormi, čo vyzerali ako omrvinka v blízkosti asi 3-4 mm, ale prežili všetky, čo mi ozaj odľahlo.
Fajn, ukazovateľ je vonku a na doske ostalo prázdno. Do dnes dňa som nepochopil, prečo tento modul urobili tak zložito a neprístupne.
Klasicky boli na zadnej strane merača ešte asi 4 mikroskrutky, ktoré keď som demontoval, mohlo prísť k výmene batérie.  Nerobil som si žiadne ilúzie a po jej vybratí sa mi naskytol očakávaný pohľad. Dokonalá soľnička. Po osadení novej batérie som mohol skladať späť. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez komplikácií. Podarilo sa mi odvaliť aj dosku so samotnou elektronikou a to tak, že mi vypadla tá vodivá gumičková koľajnička, ktorá vodivo spája naparené kontakty skleneného displeja s ploškami DPS. Kto už rozoberal akékoľvek náramkové digitálne hodinky vie, že dostať tam tú vodivú koľajničku tak, aby po poskladaní ukazovali všetky segmenty zobrazovača vyžaduje tri pozinkované vedrá trpezlivosti. Mne stačilo jedno, avšak kopcovito plné. Zadarilo sa až na niekoľký pokus.
Modul teda putoval späť do dosky. Takže po tomto všetkom môžeme skladať predný panel. Žiadna veda. Všetko vyčistiť, vyfúkať, rozkvedlané spoje dotiahnuť a mierne premazať JOG/SHUTTLE ovládač. Aha, neviete čo to je? Koliesko v pravom rohu ovládacieho panelu, ktoré má dve funkcie. V jednej polohe dokáže krokovať obraz po jednom políčku, prípadne slúži po stlačení akéhosi isostatového prepínača na variabilný rýchloposuv pásky vpred a vzad v obraze rýchlosťou -24 až +24-kou. Tu je pohľad zospodu, maže sa v tej centrálnej dierke naspodu plastového krytu.
Kazetový výťah, šachta, krosná, alebo ako nazvať túto súčasť mi spôsobovala nemalé vrásky na čele. Zo skúseností viem, že toto je nejzraniteľnejšia časť prístroja. Na prvý pohľad jednoduchá polokrabička, avšak skrývajúca rôzne čidlá a koncové vypínače, vďaka ktorým, keď nefungujú správne, si môžete na LED displeji na prednom paneli odsledovať defilé chybových hlásení mechaniky a so strojom nepohnete kým chybu nenapravíte. Pre milovníkov "hejbátiek" je vnútorný pohľad na kazetový výťah hotovým zákuskom. Rôzne vodiace tyčky, kolieska pohybujúce sa v koľajničkách, páčky pohybujúce sa vo svojich dráhach zakrývajú a odkrývajú čidlá fotofiód v závislosti od polohy kazety v samotnom výťahu, prenášajúc informácie o polohe do hlavného riadiaceho procesora mechaniky. Za povšimnutie stojí brutálny ozubený remeň. To je vlastne hlavný ťahúň vloženej kazety po transportnej dráhe. Má vyše 20 rokov a vôbec sa nechystá na večný odpočinok! Nepopraskaný, nerozkvedlaný, pevný, skrátka kvalita.
Tak isto ako v modeli SONY BVW-70P, aj tu sa krosná dajú operatívnym spôsobom v relatívne krátkom čase vykmasnúť z prístroja, aby ste mohli v časovej tiesni vybrať zaseknutú kazetu z prístroja a rýchlo tam vložiť druhú. To, že som označil túto časť mechaniky za najzraniteľnejšiu nebolo len tak. Zopár krát sa stalo, že pred nahrávaním hlavných správ na reprízu v noci z priameho prenosu o 19-tej hodine sa krátko pred úvodnou zvučkou snažil technik vybrať z rekordéru kazetu von a tá sa mu zasekla na polceste von. Panika, hrôza, des, stres. BVW-70ka mala dve skrutky na vrchnom kryte, 2800-vka má tri. Celý proces vytiahnutia kazety z mašiny bol nasledovný:
Odistenie a vytiahnutie stroja zo systémového racku po koľajniciach, odňatie vrchného krytu spomínanými troma skrutkami, odpojenie napájacej zbernice na vrchu krosien a demontáž dvoch malých skrutiek samotných krosien. Potom nastáva najdôležitejšia činnosť a to cvičeným pohybom vytiahnuť odistené krosná aj so zaseknutou kazetou z mechaniky rôznym uhlovaním a polohovaním. Keď je kazeta v polovici, to sa ešte dá, ale keď je naspodu skoro pri videohlave, už je to horšie. Zavadzajú tu vodiace kladky pásky, vďaka ktorým sa celé krosná zaseknú a vyťahovanie je ťažšie. Samozrejme s rizikom, že povolí po ceste nejaký plast a puk, situácia je viac než v riti, mašina môže ísť do servisu. Stalo sa dokonca že pred reláciou odišiel rekordér aj nadobro, vtedy sa išlo iba na dva príspevkové stroje a tu končila sranda. Žiadne počítače na jingle. Všetky predely, jingle, zvučky, všetko sa išlo z pásu a nenasrať režiséra vložením a štartnutím nesprávneho pásu s nesprávnym časovým kódom vyžadovalo veľkú rozvahu, disciplínu a hlavne filter na jačiace zvuky produkčnej, alebo šéfky spravodajstva, že zase sa niečo posralo a určite bude prúser. Hmm, úsmevné spomienky... po rokoch...
Fajn, krosná máme vonku, naskytuje sa nám pohľad s porovnaním s BVW-70P na pomerne jednoduchú mechaniku. Tak isto rotačná videohlava má jednoduchšiu konštrukciu.
Napriek tomu, že sú určité súčasti vyčistené, mechanika neustále vyhadzuje chybové hlásenia. Tentoraz nie Error 21, ale priam 23, čo je chyba detekcie veľkosti vloženého pásu. To je neuveriteľné, rovnaká chyba sa mi vyskytla aj na modeli SONY BVW-70P. Servisný manuál stroho hovorí niečo o kontrole snímača "REEL TABLE SENSOR TROUBLE". V praxi to je malé ozubené koliesko, ktoré má pod sebou taký malý polmesiačik, ktorý sa s kolieskom krúti doľava a doprava, prechádzajúc na svojich krajných dorazoch cez fotodiódu, ktorá detekuje, v ktorej polohe je polmesiačik a podľa toho dá mechake príkaz roztiahnuť unášače na požadovanú rozteč. Ešte je potrebné uviesť, že chybové hlásenie hovorilo konkrétne o chybe, keď čidlo detekuje ako malú, tak aj veľkú kazetu zároveň, čo je dosť haluzné. Samozrejme, že je z toho procesor tým pádom zmätený a nevie čo má robiť. Takže nerobil nič... Rozobral som teda obe strany. Najprv som skontroloval všetky zbernice naspodu mechaniky, zo spodnej časti prístroja. Fotočidlo je tá červená zbernica na fotografii. Kontakt bol dobrý, tu problém nemalo zmysel hľadať. Káble z tohto spoja beznádejne mizli v ďalšej spleti iných káblikov, možnosť, že by bol niekde seknutý káblik som si radšej ani nepripúšťal, aj keď to vôbec nebolo vylúčené. Začal som pravou stranou. Tuto vidíme rovnaké malé koliesko s polmesiačikom, čo sa však pod veľkým ozubeným kolesom umiestneným nad ním nedalo vidieť, že tu žiadna fotodióda nie je. OK, tu chyba hľadať nebudem, čidlo je na ľavej strane, čo bolo viditeľné na prvý pohľad. Rozobral som ľavú stranu a demontoval unášač s čidlom (označené v krúžku). Pretrel som handričkou všetky dostupné škáry a dutiny riadne vyfúkal stlačeným vzduchom. Chvíľu som ešte vymetal kúty a kontroloval mechaniku modliac sa, že by som pri tomto stroji nemusel zostarnúť o 10 rokov. Po zbežnom poskladaní všetko fungovalo, čo som bol skalopevne presvedčený, že to nebude nadlho. Pri takýchto starých a zanedbaných strojoch nikto nevie.
Mohol by som tu opisovať každý pohyb čistiacim štetcom, ale vyhnem sa takýmto jalovým opisovaniam, prejdime míľovým krokom dá sa povedať k finalizácii čistenia.
Videorekordér je osadený rôznymi zásuvnými modulmi, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyťahovať. Pod nimi je hotové kráľovstvo prachu a špiny. Model BVW-70P má dosiek samozrejme viac, avšak sú menšie. V prípade PVW-2800P sú v útrobách pozasúvané takéto dlhé priam štyri. Tu sa dívame na dosky, ktoré zabezpečujú spracovanie zvuku. Ako vidíme, sú farebne oddelené od videomodulov. Po zasunutí do prístroja sú zasúvané do týchto slotov. Asi nie je potrebné pripomínať, že táto šachta je už zbavená prachu a špiny.  
Poslednou fázou čistenia je čerešnička na torte - čistenie vetrákov a prievanových ciest. Prístroj je stavaný na niekoľkohodinovú, až nepretržitú prevádzku a podľa toho musí byť prispôsobené aj chladenie. S prihliadnutím, že je prístroj umiestnený v nie príliš dobre vetranom rackovom stojane si dobrého chladenia veľmi neužije. Sú tu osadené vysokoobrátkové ventilátory, o ktorých zaručene vie aj jedinec so značne poškodeným sluchom. Hovorovou rečou povedané: Hučia ako sviňa. Rôznymi vzduchovodmi a dierami v konštrukcii je potom prievan distribuovaný medzi jednotlivé moduly a iné súčasti vyžadujúce chladenie. Prirodzene, vetráky vzduch naťahujú, takže v závislosti miery prachu v réžii sa čistota pracoviska odráža aj vo vnútri štúdiovej techniky. Vzduch započne svoju púť po kanálikoch cez dva 12V vetráky na zadnej strane prístroja.
Ľavá strana má na starosti spínaný zdroj, ktorého útroby skrývali bohaté prachové poklady. Zdroj sa vyťahuje von z útrob vysunutím z tunela kovového šasi prístroja po odpojení napájacích konektorov. Viac fotografií si pozrite v kompletnej servisnej galérii na spodu, kde sú aj v článku neodkazované snímky, pre porovnanie before & after cleaning. Pre zaujímavosť uvediem, že moje priestory v dieľničke na takéto monštrá nie sú stavané a preto som bol nútený využiť náš mohutný dubový jedálenský stôl v kuchyni.
Pravá strana má, čo sa týka chladenia, na starosti distribúciu chladiaceho vzduchu medzi videomoduly cez vytvarovaný prieduch.
Výsledok celého snaženia a vstupná brána do finále čistenia zdrojovej časti je tu. A prepáčte, ešte som zabudol. Aj tu.   Takéto špinavé vedrá som vylial do rohu záhrady aj dve. Nemal som svedomie zaťažovať takýmto bordelom ani našu domácu kanalizáciu.
A prišiel vytúžený moment skladania a fotenia. Ostávalo osadiť už iba zopár krytov  aby započala finálna skúška funkčnosti. Skúška farebných pruhov (fotografia je oproti skutočnosti značne uhnnutá, posudzovať farebné spektrum je zbytočné) dopadla dobre, popreháňal som pás hore, dole a všetko sa zdalo byť v poriadku. Spustil som aj riadny program, obraz bol pekný, stály, čo viac si želať?  Prišlo k záverečnému foteniu, kde som si chcel odfotiť oba stroje BVW-70P a PVW-2800P spolu a v tom prišla zrada. Oba rekordéry sa dohodli, že zaštrajkujú. Na PVW-2800P prestal zobrazovať LED displej počítadla pásky jeden segment a BVW-70-ka pre istotu vyhlásila ERROR 21. Chybu časovania mechanizmu zasúvania kazety. Zaaaseeeeee som ich musel rooozoobeeeraaať!!!!! Najprv som vyhodil krosná a skontroloval čo sa stalo vovnútri a keď som zistil že nič, napadla ma spásonosná myšlienka. Soňáci nie sú blbí, v spodnej časti prístroja pod predným výklopným panelom je jedno resetovacie tlačidlo, keby sa náhodou stalo to, čo nemá, po jeho stlačení prebehne kontrola stavu čidiel a v prípade, že niečo nesedí, celý mechanizmus sa nastaví do východiskovej polohy. Pravdou však je, že to tlačidlo je potrebné občas trošku dlhšie presviedčať. Tak aj bolo. Po jednom zo stlačení sa začal vnútrajšok mechaniky hýbať, unášače si pocvakali, zopár robotických zvukov a error zmizol. A nadobro. Je možné, že po toľkom preklápaní a prenášaní sa vovnútri niečo nežiadúco pohlo nesprávnym smerom. Stačilo. Dúfam, že sa už nič nestane a ani nestalo, pretože s malým odstupom času ako som písal tento článok je už štúdio na svojom mieste a prešlo kompletným testom bez errorov mechaniky a ja neviem ešte čoho.

Ako posledným "tuningom" bolo osadenie pohyblivých koliesok na najspodnejší stroj (SONY PVW-2800P), pretože za normálnych okolností, keďže má jeden stroj asi 31 kilogramov by bolo vysúvanie celej zostavy iba na pätkách a dokonca ešte na koberci nemožné. Preto dostala "vežička" okrem koliesok aj drevenú podlahu, aby sa plastové kolieska odvaľovali ľahšie po podložke.

Maratón niekoľkotýždňovej stavby mojej analógovej strižne je teda vo finále a etapa zušľachtenia celej zostavy úspešne prešla cieľovou páskou do tejto výslednej podoby.

Zhrnutie servisných fotografií:

Skromná fotogaléria:

Späť na BETACAM HOME STUDIO