23.11.2015

Kedysi dávno mi jeden pán predal túto štúdiovú nádheru. V okamihu, ako som uvidel tie štyri na žlto teplými žiarovkami podsvietené budíky, podľahol som pokušeniu. Z nejakých, samozrejme rodinných dôvodov likvidoval zbierku deckov a tento bol medzi nimi tiež. Neskrýval ľútosť, že musí z domu a pri predaji dúfal, že oňho bude dobre postarané. To som mu sľúbiť vedel, ale termín som nevedel odhadnúť ani plus mínus na päťročnicu. Až v tieto dni, keď som dával dohromady moje štúdiové videorekordéry BETACAM SP som si povedal, že keď štúdio, tak porádné! Svojho času mal na sebe chudák aj uši, pretože toto je komponent do štandartného 18 palcového racku, ale nejaký dobrák mu tie uši odpílil. Aj pána Štefana to mrzelo a vopred sa mi ospravedlňoval, aby som nebol prekvapený, ale že stalo sa. V kútiku duše ma to tiež mrzelo, lebo som si dával dohromady zostavu do racku, vyslovene veci s ušami a tu práve neboli. Po otvorení balíka ma však čakalo nemilé, ale aj milé prekvapenie. To že nemá uši sa mi naozaj nesnívalo, bola to realita, ale čo bolo na veci príjemné, tie uši boli odrezané profesionálne. Zabrúsené, zahladené, rovný rez, skrátka čistá práca. A potom ma to už nemrzelo vôbec a drží sa to vo mne dodnes. Nechýbajú mi a dokonca mám raritu! Ariu bez uší...

Už podľa výzoru to nevyzerá byť štandartná záležitosť. Samozrejme, nie je. Nakoľko je Aria STUDIOTRACK IIII R504 štúdiovým zariadením, líši sa od klasických domácich HiFi komponentných deckov rýchlosťou posuvu pásky. Tá je v tomto prípade 9,5 cm/s, čiže dvojnásobok rýchlosti domácich deckov, ktoré "sa posúvajú" rýchlosťou 4,75 cm/s. Samozrejme, už z fyzikálneho hľadiska nám musí byť jasné, že nahraná kazeta v takomto štvorstopovom decku funguje iba na jednu stranu. V prípade, že by sme kazetu otočili, hrala by nám vo zvuku spätným chodom a to by sme si akurát tak mohli robiť kvízy, ako to býva občas v súťažiach v rádiách, že pustia reverzom skladbu a "milí poslucháči, volajte, kto uhádne interpreta a názov skladby, vyhráva tričko, alebo pesničku!"
Dosť kecania, pozrime sa dovnútra!

Po sňatí vrchného krytu sa objaví krásna architektúra súčiastok. Ako vinára poteší pohľad na rozsiahle vinice, fanúšika elektrotechniky určite poteší pohľad na krásne osadené dosky s plošnými spojmi. Žiadne krivé rezistory, tranzistory div že nie so skratujúcimi sa nožičkami, kondenzátory stojace ako po fľaši koňaku... Takto  má vyzerať uhladené vnútro prístroja! Samozrejme, nájdu sa mierne chybička, ale vravím, že bodaj by boli všetky prístroje takto osadené.
Prístroj som rozoberal v podstate iba z dvoch dôvodov. Unavená mechanika, ktorá potrebovala vymeniť hnacie remienky a gumičky a tak isto potenciometre a prepínače musia byť v štúdiovej technike 100%-né, takže ošetrenie bolo nevyhnutné. Plus nejaké to čistenie, ale prachu bolo v prístroji ozaj minimum, tu musím povedať, že vnútrajšok bol veľmi pekný na prvé otvorenie krytu. Tento pohľad  je síce po vyčistení, ale vravím, nebolo to ani pred čistením nejak zlé. Okrem teda čistenia potenciometrov a prepínačov som sa hlavne sústredil na kazetovú mechaniku. Potešila ma prítomnosť celkom hutného zotrvačníka a mohutná hlava rotora na jeden hnací remeň a gumičku. Samotná mechanika a kolieska v nej sú síce z plastu a jeho kvalita na pohľad nevyzerá nejak tankovo, ale na uchopenie sú dosť pevné a keďže sa mi nepodarilo zlomiť ani jedno pri čistení a mazaní, môžem zodpovedne prehlásiť, že konštruktéri tejto mechaniky neboli na školení vo firme PHILIPS, alebo GRUNDIG. Tí čo už mali nejakú kazetovú mechaniku od nich rozobranú, vedia prečo. Na pravú mieru uvediem iba fakt, že drvivú väčšinu mechaník do magnetofónov a to aj japonských vyrobila, aj v licencii spoločnosť STAAR BELGIUM. To boli experti na mechaniky. Keď dostali objednávku z HITACHI, určite si trhali vlasy.
No ale späť na diskotéku! Môžeme si všimnúť, že mechanika je vysovene posiata magnetickými spínačmi. Ovládanie mechaniky nie je žiaden SOFT TOUCH, alebo mechanické posúvanie tiahel. Magnetofón je ovládaný logikou pomocou nízkozdvihových tlačidiel. Funkcie PLAY, PAUSE a REC indikujú dve zelené a REC červená LED dióda. Tak isto magnetofónové hlavy sú špeciálne vyrobené na tento účel.
Za zmienku stojí aj riešenie prepínania nahrávania a prehrávania, ktoré sa realizuje pomocou napäťových relé. Z bežných magnetofónov poznáme tie prekliate ťahové spínače, ktoré po pár rokoch dokážu narobiť riadnu galibu, že nevieme čo sa veľakrát so zvukom deje. Tuto to až tak nehrozí, aj keď aj kontakty relé majú svoju životnosť.
Aby to však nebol iba chválospev, okrem malých neduhov, ktoré som rýchlo odstránil tu je jedna záhada. Je ňou magnetický snímač obrátok. Funguje, až príliš dobre. Tu musím trošku popátrať. Totižto pri prevádzke, keď je na pravej cievke kazety príliš veľa pásky, mechanika vypne. Je to z toho dôvodu, že obrátky pohonu počítadla, na ktorom je umiestnený aj magnet, ktorý sa krúti pri väčšom množstve navinutého materiálu pomalšie, magnetický snímač má príliš málo impulzov a ohlási logike, že sa kazeta asi nekrúti - a vypne. Neviem sa dopátrať, či má tento magnetofón predpísané maximálne dlžky pásiek. O tom však pochybujem, boli problémy aj s páskou C-60. Myslím, že možno nejakou zmenou kapacity kondenzátora predĺžim hysteréziu procesu a snímač bude menej citlivo reagovať na malý počet impulzov. Alebo jednoduchšie riešenie: Mám aj nejaké kratšie pásky C-46. Aj tak tento deck nebudem aktívne používať, maximálne na nejakú krátku prezentáciu, to bude stačiť.

Aké má teda tento deck praktické využitie? Je to stroj na laborovanie hlavne hudobných skupín, ktoré si na tomto decku môžu nahrávať svoje demoskladby. Nezávislé 4 stopy sa dajú jednotlivo vypínať, kombinovať pri nahrávaní, prípadne stereosignál rozpanorámovať do jednotlivých stôp, alebo poslať do nejakého efektu cez zadné RCA konektory a vkladať ich do ľubovoľných stôp. Vyskúšal som na ňom všetko možné a môžem konštatovať, že funguje spoľahlivo a robí, to čo sa mu nakáže. Pri pohľade na väčšie fotky v galérii si máte možnosť popásť oči na tom množstve páčok a gombíkov. Kto by chcel kompletný výpis schopností tohto decku, môže si na tomto odkaze pozrieť výtvor nejakého šikulu, čo všetko urobil za mňa.

Výstavná galéria: Pracovná galéria:

Rok výroby: 1985
Váha: 9,50 kg
Rozmery d x v x h: 43,5 x 14 x 26 cm

Späť na hlavný zoznam KAZETOVÉ DECKY