tumblr statistics

Prihlásenie



Kto je online?

Práve tu sú 111 návštevníci a žiaden člen nie je on-line

Minichat

Vypnúť/zapnúť Zvuk Smajlíci História FAQ Kide Chat
18:07-- Eduard: No to sme dopadli teda! Ale je to vekom a samozrejme spoločenskými pomermi. Veľa všeličoho sa udialo, tak sa aj človek podľa toho nejak nastaví. Ja si hovorím každým rokom, že sa do niečoho pustím, ale vždy je to iba predsavzatie na Silvestra. Už sú iné priority, ale drieme to určite, nezanevieram. Uvidíme čo bude.
10:14-- Teslak: Aj u mňa priatelu už mi ostali v izbe lebo bicie, nejaké DJ prehrávače a zopár gitár.Ale neveril by si mi koľkokrát mi píšu ľudia ohľadom rady alebo opravy magnetofonov hlavne kotucakov.Ale celá zbierka je už dávno minulosť až na jeden mgf čo som dostal od kamaráta.
12:19-- Eduard: Jéééj, sem niekto aj píše? Ahoj Tomáš! No vieš, veľa vecí sa zmenilo, ale vidíš, žijem, zbierka zapadá prachom, ale pravidelne ju vysávam, takže nie je to až také zlé. Asi čakám na dôchodok, kedy budem mať na tieto veci omnoho viac času a voľnú myseľ.
13:18-- Teslak: Ako žiješ nebol som tu už niekoľko rokov
13:18-- Teslak: Ahoj Edo !
20:22-- Eduard: Zdravím, nie, 820-ku by som si chcel nechať. Tesla "expozíciou" som dosť oklieštil, nechávam si iba SM 260, 261 a 820-ku.
19:26-- glastron: zdravim eduard,nahodou teslu 820a nepredavate? dakujem
7:06-- Eduard: Palo, aj by som povedal, že je asi dobré sa zamyslieť či preferovať kvantitu, alebo kvalitu. Takže mojim plánom je oddeliť zrno od pliev a konečne na čo sa chystám už roky, zredukovať počet magičov doma. No ale je tu tá druhá zložka a to je čas. To už je horšie. Hodina denne by bol čas, ale na takúto robotu treba niekoľko hodín v kuse aby človek nestratil niť.
23:04-- PotPalo: Ono je hlavne problém s časopriestorom. Nieje čas a ani priestor. :S
17:01-- Eduard: Tak no, žijú, prežívajú, čaká sa na znovuzobudenie ktoré nie a nie prísť. :-)
14:15-- oneeeee: boomboxy ešte žijú .
18:22-- Eduard: No né, sem aj niekto chodí???? Krtek, kde máš web??? Ja žijem, s rúškom na ksichte!
14:52-- krtek: Všude to zdechlo, už to nikdo nesbírá :P
14:52-- karlosg: uz to tu zdochlo?
12:27-- Eduard: ... a posledný... :P
0:16-- PotPalo: Prvý! :P
18:40-- PotPalo: O mesiac o tomto čase už bude po Vianociach. Ako dobre. ;)
9:41-- Eduard: Aj tak to nikto nečíta a vôbec, netuším kde tá chyba je. Ja nemám čas čítať svoju vlastnú stránku! :P
16:38-- PotPalo: "webového profilu profilu " na hlavnej stránke...
18:32-- PotPalo: To jej otvoríme škárku bez sieťky, ale to je na druhom konci bytu, teda na balkóne, to by pavúky mali dlhú cestu až sem. To by trikrát zablúdili, než by sa mi sem odtiaľ dostali.
15:10-- Eduard: Ale jedno nechápem, ako tá hrdzavá mačka vie prejsť cez sieťku... O.O
14:43-- PotPalo: Aj u teba? Sedia v kúte a pozorujú dianie v miestnosti. Ja ich volám špióni. Ako sa dostanú dnu netuším, všade sú sieťky. Aj teraz tu jedného špióna mám, v kúte sa tvári že tam nieje.
12:25-- Eduard: Jáj Palino, rovnako ako nedokážem riešiť predčasný prechod žien do klimaktéria, nepomôžem ti ani v tomto. Blbá chrobač ale áno. Už sa sťahuje zvonka dnu a dom je plný spiderov.
22:22-- PotPalo: Blbá chrobač! Zase ten starý chrobák: keď sa prihlásim na boombox.sk (bez www, úvodná stránka) a kliknem na odkaz ktorý je s www na začiatku (áno, sú tu pomiešané časti stránky s a bez www), tak tam nie som prihlásený. A zrejme to funguje aj naopak. Preto som bol prihlásený kedysi dvakrát, páč to chcelo prihlásenie znova. Nejako to má rozdvojenú osobnosť, tento systém. Nech žije hmyz! :P
22:13-- PotPalo: Nič! Zabalené v troch červených krabiciach so striebornými hviezdičkami. Alebo pokiaľ predsa niečo, tak by som chcel svetový mier. Alebo aspoň svätý pokoj. :D
14:17-- Eduard: Palo zase rýpeš na moje najcitlivejšie miesta? :-) Ja mám problém s vianočnými darčekmi všeobecne a nieto ešte na boombox! Ozaj, čo chceš na vianoce pod stromček? O.O
13:16-- PotPalo: Ahóóój. Nech sa už niečo deje. Alebo sa čaká a bude to ako Vianočný darček? :D
6:31-- Eduard: Nazdar Maťo, ty telepat!!! Ešte ťa nedoštípali nadobro komáre? To som rád že si sa ozval, minulý týždeň som na teba myslel že ako sa asi máš. Super!
6:10-- yokohamaba: pozdravujem Eda a oznamujem,že žijem:-)
18:24-- Eduard: No, a to už ja nevyrábam, vôbec nič... Načo platím doménu a web? O.O

Iba registrovaní používatelia môžu prispievať do chatu, Zaregistruj sa alebo Prihlás

Fórum

Posledný príspevok

LEVEL 42 - žijúca legenda

Napísal: Eduard

 

DENON PMA-925R

Legenda

žijúca

cez tri

desaťročia

Povedal som si, mám stránku, môžem si na nej robiť čo chcem a keď to niekoho bude aj zaujímať, ocení informácie rôzneho druhu, ktoré tu nájde a na niečo sa mu v budúcnosti zídu. Okrem zbierania elektroniky a bla, bla bla, veď viete čím sa zaoberám, som mal v posledné týždne neustále čím ďalej silnejší pocit napísať, respektíve vytvoriť článok o jednej hudobnej skupine, ktorá ma sprevádza od ranej dospievajúcej mladosti, zhruba od roku 1985. Ako ste si mohli na logu všimnúť, je to hudobná skupina Level 42, vedená už cez 30 rokov lídrom kapely Markom Kingom, skvelým basgitaristom, ktorý ukázal svetu to, že basgitaristi nie sú odsúdený len tupo stáť pri bubeníkovi a udržiavať rytmus, ale môžu mať v kapele aj hlavné slovo. Dokonca na basgitare držať nielen hlavné slovo, ale aj úplne od veci do rytmu spievať a s týmto nástrojom, ktorý som si obľúbil natoľko, že som si ho kvôli tomuto chlapovi kúpil a začal v šestnástich naň cvičiť, robiť na pódiu úplné zázraky.

Ako vďaku za ponúknutý hudobný štýl, ktorý mi otvoril cestu do chápania sveta jazzu a funku mám psiu povinnosť odovzdať prípadne aj mladšej generácii vedomosť o tom, že kedysi, až dodnes fungovala kapela, ktorá mnohých hudobníkov naviedla tým správnym smerom na chápanie a tvorenie podobnej hudby. Najskôr si dáme jednu povinnú jazdu, aby ste sa zoznámili aspoň trošku s históriou Level 42. Informácie som prevzal z oficiálnej stránky www.level42.com. Dovolil som si ich trošku doplniť a v niektorých pasážach poopraviť, pretože napríklad niektoré roky vydania albumov nesedeli so skutočnosťou. Asi nemá zmysel tu písať všetko, ale možno aj na to príde. Informácie sú totižto veľmi kusé a nevystihujú presne chronologickú evolúciu žitia kapely a jej členov. Omnoho viac informácií nájdete na Wikipédii v angličtine ( http://en.wikipedia.org/wiki/Level_42 ), avšak treba brať do úvahy, že ani tu nie sú informácie najpresnejšie.
Prečítajte si teda čo to o vzniku a fungovaní tejto hudobnej skupiny.


Na začiatku kariéry bola hudobná skupina Level 42 skôr jazz – funk – fusion formáciou zloženou z hudobníkov pôsobiacich v iných funkových hudobných skupinách ako napríklad Atmosfear, Light of the World, Incognito a Beggar &Co. Do konca 80. rokov, kedy bola skupina Level 42 okamžite rozpoznateľná svojským rukopisom basgitarovej slapovej techniky lídra kapely Marka Kinga a ďalšieho člena Wally Badarou, ktorý  bol zase charakteristický kvetnatým zvukom syntezátorov, si získala skupina punc sofistikovanej pop a tanečno - rockovej formácie, často prirovnávanej v kontexte k štýlu Sade, StyleCouncil, alebo iným zoskupeniam, ktoré dokázali v tej dobe pozitívne vyleštiť svoju tvorbu do „tancovateľnej“ podoby popu a rocku. Skupina dospela komerčného vrcholu v roku 1985, až 1986 vydaním dvoch albumov rok po sebe a to World Machine a Running in the Family. Tým však dianie v kapele nekončilo, skupina vydala ešte do 90. rokov niekoľko albumov, či už radových, alebo výberoviek. Koncertnými turné sporadicky pokračovala v priebehu 90. rokov až do nového storočia či už pod značkou Level 42, alebo sólovo ako Mark King, alebo Mark King & Friends... 

Vďaka Markovi Kingovi (basgitara, spev), Phil Gould (bicie nástroje), Boon Gould (gitara) a Mike Lindup (klávesy) sa táto hudobná skupina definitívne sformovala pod názvom Level 42 v roku 1979. Pred tým, než skupina vydala svoj prvý singel "Love Meeting Love", bola tlačená do toho, aby do svojej tvorby pridala vokály, čím by dosiahla komerčnejší zvuk. Markovi Kingovi sa to zo začiatku nezdalo a neprijímal tieto tlaky s nadšením, postupom času však prišiel na to ako on sám, tak aj vývoj skupiny v praxi ukázal, že jeho jedinečne zafarbený hlas a frázovanie patrili už neodmysliteľne k hudobnému prejavu tohoto výnimočného hudobného telesa. Takto sa Mark King stal aj spevákom. Určite budú všetci súhlasiť, že okrem niektorých skladieb ako napríklad  "Mr. Pink", alebo "88", ktoré sú viacmenej inštrumentálneho rázu, si hity ako Lessons in Love, Hot Water, "Living it up", alebo "Leaving Me Now" bez Markovho spevu ani nevieme predstaviť. Klávesista Mike Lindup sa zase neuveriteľne zapadnúc do hudobného štýlu kapely blysol okrem iných aj v ich megahite "Starchild" (1981).

V roku 1981 vyšiel album s rovnomenným názvom ako kapela (Level 42) s úhľadnou R&B "dušou", ktorý bol akýmsi uvoľnením z vydania prvého Albumu The Early Tapes (1980), a istý čas okupoval vrchol hitparády TOP 20 vo Veľkej Británii. Skupina Level 42 mala niekoľko menších hitových singlov po roku 1984 a to "The Sun Goes Down (Living it Up)", hit britskej TOP 10. Neskôr v roku 1985 vydaním albumu World Machine kapela doslovne prevrátila svet obrovským hitom Something About You s výsledkom No.7 americkej hitparády. Ich ďalšie albumy Running in the Family (1987) a Staring at the Sun (1988) mali veľký úspech vo Veľkej Británii, ale aj za veľkou mlákou v USA, kde si úspech vydobývali len veľmi ťažko, nakoľko americké publikum považovalo toto zoskupenie sprvoti iba ako atrakciu z Anglicka. 

Bratia Gouldovci opustili hudobnú skupinu koncom roka 1987. Nahradení boli gitaristom Alanom Murphym, veľmi dobrým priateľom Marka Kinga, a Gary Husbandom, bubeníkom veľkej razancie.
Gitarista Alan Murphy zomrel v roku 1989 na chorobu AIDS a bol nahradený presláveným fusionovým gitaristom veľkého formátu Alanom Holdsworthom, ktorý pomáhal nahrávať ďalší album s názvom Guaranteed v roku 1991.  Po vydaní tohto albumu nasledoval v roku 1994 album Forever Now.

Po zvyšok 90. rokov, a aj po roku 2000 skupina kolísala v tvorivej práci. V roku 2001 sa po boku Marka Kinga objavil jeho brat, gitarista Nathan King, s ktorým nahrala skupina Level 42 štúdiový album Retroglide v roku 2006. O štyri roky neskôr skupina Level 42 oslávila 30. výročie vzniku veľkolepým turné, ktoré by uťahalo aj omnoho mladších hudobníkov. Pohľad na Tour list  koncertnej šnúry "30-th Anniversary Tour", kde bolo v priebehu vyše 30 dní aj 25 koncertov, vzbudzuje veľký rešpekt.
Hádam najväčším prekvapením a sladkou odmenou všetkým verným fanúšikom bol návrat klávesistu Mike Lindupa do zoskupenia, ktorý vrátil kapele starú dobrú dušu Level 42 a objav storočia, syn jedných zo státisícov verných fanúšikov skupiny Level 42, Pete Ray Biggin (bicie nástroje). Jeho neuveriteľný drive a feeling bývalého bubeníka Phila Goulda oživil hudbu tejto skupiny natoľko, že značka Level 42 opäť ukázala svetu, že "Kráľ nie je mŕtvy, nech žije Level 42!!!"

Zdroj: www.level42.com + moje poznámky


Som v rozpakoch, čím pokračovať ďalej. Myslím si, že strohý životopis veľa ľuďom veľa nenapovedal o tom, ako to kapele vlastne hrá. Takže si dovolím zdieľať niekoľko videí z You Tube. Tu najlepšie uvidíte, o čom hudba tejto skupiny vlastne je.

Ako prvé video uvádzam legendárny koncert z vypredaného štadióna Wembley Arena z roku 1987, Level 42 - Live at Wembley,  ktorý sa stal pre mnohých basgitarostov učebnicou hudobného štýlu, ktorý na basovej gitare prezentoval líder kapely Mark King. Mám toto video na VHS, DVD a dokonca aj Laserdiscu, čo bol dosť výnimočný formát, ktorý mal nahradiť VHS, ale ako vieme dnes, nie všetko vychádza podľa predstáv a tento formát bol veľmi krátko po svojom vzniku aj pochovaný.

 
 Pri každom prezretí tohto koncertu vo mne prebiehajú zimomriavky. Také nasadenie, chuť do hrania, dobrá nálada, radosť z toho, že prišlo toľko ľudí, žiadne namyslené gestá, skrátka show, na ktorú sa nezabúda. Brilantný výkon bubeníka Phila Goulda, presné "stop tajmy" rytmické šperky dodávajú skladbám ten správny drive. O hre Marka Kinga na basovú gitaru ani nehovoriac, v roku 1988, keď som tento koncert videl po prvý krát na pokrčenom videu VHS ledva vo farbe a s utopeným zvukom, sa tento koncert napriek zvukovej a obrazovej kvalite stal pre mňa bibliou a je ňou dodnes.

Zámerne vynechávam štúdiové a umelecké videoklipy. Radšej sa k nim nebudem vyjadrovať, nechápem umeleckým zámerom pri ich tvorbe, preto ich ani nekomentujem. Ukážeme si tu iba koncerty a iné vystúpenia.
Nasleduje megahit, ktorý som od tejto skupiny počul ako prvý vážny dôvod kúpiť si basgitaru. Je to skladba z albumu Running in the Family - Lessons in Love. Ona sa tá basová linka zdá strašne jednoduchá, ale uhrať ju je ozaj nadľudské, v tom tempe, presne a vyhrať každý tón. Ukážka je z roku 2010, 25 rokov po vydaní tejto skladby. Bolo to vystúpenie pre jednu holandskú televíziu. Nech sa páči:

Tu stojí za povšimnutie mladý, energický bubeník Pete Ray Biggin. Dostal sa do kapely samozrejme po Markovom dobrozdaní, ale skutočnosť je taká, že sa k hudbe Level 42 dostal cez svojich rodičov, ktorý sú veľkými fanúšikmi Level 42 od začiatku, takže tvorbu má dokonale opočúvanú. Nuž a už stačilo iba sadnúť za bicie, odklepať rytmus a človeku až padá sánka ako krásne technicky vyhrá každý stop time a vnesie do hudby to, čo jej už celé roky chýbalo. Nenásilný drive, ale pritom razanciu a presnosť švajčiarskych hodiniek. Tento mladý chlapec ukázal, že nie je nutné do bicích trieskať aby to znelo dobre (nebudem menovať), ale stačí vziať hru za správny koniec.


Túto skladbu nesmiem vynechať. Vznikla v roku 1981 a má názov Love Games. Video je z koncertnej akcie G-Live Guildford Skladba je predohraná dlhším sólovo - exibičným sólom na basgitaru, ktoré snáď najlepšie vystihuje filozofiu Marka Kinga v ponímaní hry na tento famózny hudobný nástroj.
 
K tejto skladbe nemám čo dodať, hádam iba história ako som ju počul prvý krát. V reštaurácii, kde som často pôsobil sa ma raz hlavný čašník opýtal, či poznám skupinu Level 42. Povedal som že áno, Something Abut You, Lessons in Love... znela moja odpoveď.
"No dobre, ale poznáš aj niečo staršie od nich?"
"Neviem", odpovedal som neisto. "A čo také?"
"Počkaj, pustím ti to". A pustil sa do hľadania skladieb na kotúčáku Tesla B115. Po chvíli prevíjania vpred a vzad nastala vytúžená chvíľa: "Aha, toto si vypočuj:"
 
"Preboha to čo bolo? Ten inak maká na tej base!"
"To je Heathrow, tiež z albumu z roku 1981, tak sa volá Londýnske letisko... " Aha, tak preto to znelo na začiatku ako vrtuľové lietadlo"...
"Počkaj to nie je všetko" A nasledovala už odprezentovaná skladba Love Games.
"A toto poznáš?"
 
"To hrá akože na tej base?"
"No."
"Počkaj, ale tam hral sólo, a tú basovú linku nahrával na dva krát? "
"Nie, to hral naraz..." Skladba sa volá Dune Tune.
Nešlo mi to do hlavy, ale melódia bola dosť jednoduchá, tak som po ceste domov uvažoval ako sa do toho hneď po príchode domov pustím. V kazeťáku som nosil aj batérie, a chvíle čakania na trolejbus som si na zastávke MHD krátil počúvaním týchto 4 skladieb. Okoliu to zrejme neprekážalo, lebo si nepamätám, že by niekto po mne hádzal kamene alebo mi môj boombox vytrhol z ruky a hodil ho pod najbližšie rútiaci sa žigulák. Na rušnej vtedy ešte Malinovského ulici (dnes Šancová) pod Hlavnou stanicou som sediac na malom múriku doslova hltal ľúbozvúčné tóny basgitary značky J.D.
Ledva som sa doma vyzliekol a už som zvesoval basu zo steny, aby som zistil, čo sa tam vlastne deje. Problém, tá basa akosi nechcela hrať. To, čo tak jednoducho znelo na nahrávke, sa zrazu stalo mojou nočnou morou. Povedal som si, že mám určite pokazenú basu a nedá sa to na nej zahrať. surprise Na druhý deň som okamžite v škole oslovil môjho veľmi vzácneho priateľa Alana Vizváriho, ktorý mi dával tie najzákladnejšie základy hudobnej teórie. Na hodinách, poväčšinou chémie, ktorá nás nebavila a vedeli sme, že tento odbor nikdy riadne nevyužijeme ma zasväcoval do tajov stupníc, akordov, intervalov a harmónie všeobecne, plus, nakoľko jeho nástrojom sú husle, dostal som školu o tom akí husľoví velikáni osídľovali našu planétu. Paganini, Jascha Heifetz a mnoho iných. No ale späť k "Dune Tune". Vyrozprával som mu story o tom, že čo som počul včera a čo mám doma a pokúšal som sa to zahrať a nešlo to. Hneď vedel o čom je reč. Ani sa netrápil vysvetľovaním, rovno mi povedal, že jeho brat hrá na base a že on mi to ukáže. Slovo dalo slovo a jedného krásneho dňa som zavítal k nim domov, kde mi bol predstavený, vtedy ešte nie veľmi svetoznámy Robo Vizvári, Alanov brat. Povedali sme si čo je za problém a zrazu sa stalo to, čo si zapamätám hádam na celý život. Alan zavelil Robovi, aby doniesol "géčko". Čoo? Nechápal som. Robo sa vytratil do obývačky, niečo brnkol na klavíri a po ceste do detskej izby si pískal tón G, aby si naladil basgitaru. Smiechu som sa nezdržal aká prenosná ladička. Naladil basu a zahral. No to je jednoduché, ale ako?... No tak to asi nezvládnem z fleku. Cvičiť, cvičiť, cvičiť, rytmus, rytmus, rytmus, stupnice, stupnice, stupnice, prízvukoval mi Alan. Robo mal vtedy ani nie 12 rokov a už mastil Kinga na base ako z veľkej knihy. Až som sa hanbil. Toto boli chvíle, na ktoré nikdy v živote nezabudnem. Títo dvaja ľudia ma v živote naštartovali k tomu, aby som sa začal basgitare venovať serióznejšie ako sedením vedľa magnetofónu a sťahovanie trápnych basových liniek napr. skupiny Kool & the Gang. Začal som cvičiť, prišli nejaké tie prvé kapelky, potom základná vojenská služba, potom domov, rodina a exixstenčné priority, ktoré ma hnali viac do práce ako do hrania vo voľnom čase a bol som v ťahu. Rodina mala prednosť, prácu som mal ťažkú na smeny a cvičiť po 18 hodinovej ťažkej šichte bez zastavenia v garsónke pri novorodencovi ma ozaj nebavilo. Takto sa to tiahlo do polovice 90. rokov, kedy som ešte posledný krát chcel aktívne zasiahnuť do môjho hudobného života a to v jednej hudobnej skupnie, ktorá ako vznikla, tak pod tlakom existenčných priorít jej členov aj zanikla. Bubeník bol vedúcim bankovej pobočky a gitarista študoval vysokú školu, v ktorej chcel aj niečo dosiahnuť, tak išli záľuby bokom. A bol koniec. Škoda, síce to nebol žiadny jazz ani funky, ale hudba štýlu Joe Satriani, ktorú náš gitarista zvládal bravúrne, začal ma baviť aj tento štýl a celkom sa dalo pri ňom vyblázniť. Rok 1996, koniec. Vtedy som zavesil basgitaru trvalo na stenu ako dekoráciu a v polročných intervaloch sledujem ako mi robí problém zahrať C-dur a udržať rytmus s mojim nenávideným metronómom.
Nuž ale zašli sme príliš bokom. Táto téma je skôr do sekcie Zápisník, kde mám svoje výlevy. Možno niekedy o tom, ako som si zakopal svoju hudobnú kariéru tiež niečo napíšem podrobnejšie.

Neminiem skladbu Starchild v podaní klávesistu Mike Lindupa. Diskotéková vec zo začiatku 80. rokov, s výrazným funkovým spodkom sa stala jednou z mojich najobľúbenejších skladieb Level 42. Pozrite si ju vo verzii hneď po vydaní a o minimálne dvadsaťpäť rokov mladšej, z roku 2010, zo švajčiarskeho Lugana. Ja sa nečudujem, že kapela bola pre americké pubikom atrakciou z Anglicka. S odstupom času sa nad týmto videom s ťažkým playbackom z TV vystúpenia musia určite usmievať aj samotní hudobníci. Napriek tomu však Mark na base zahral aj v playbacku každý tón akoby hral naživo. To bolo úplne normálne, že hrali playback a po skončení skladby bol spotený akoby hral naživo. Druhé video už idú naplno, neodpustím si znova upozorniť na jednu vec, sledujte s akou ľahkosťou a technickým citom hrá ten mladý bubeník.

1981:

2010:


Tu si pozrite záznam z nejakej rannej TV relácie, Mark tam prišiel so svojou sviatočnou basou a urobil malú show. Je to veľmi príjemný človek, za tie roky si už uvedomil aké chyby robil možno v mladosti, a komunikácia s ním je teraz omnoho príjemnejšia. Mal som možnosť sa s ním osobne stretnúť na Meet & great Jarných Jazzových dňoch 2012 v Incheba Aréne. Fotografie budú nižšie. Teraz to video:


Nakoniec som sa rozhodol, toto video tu tiež musí byť, aj keď koncert z Wembley je už hore celý, ale táto skladba musí mať svoje miesto. Lessons in love:

Bez komentára, stačí si pozrieť ten entuziazmus a radosť z hrania, ktorá je na pódiu. Hovorí za všetko.


Skupina Level 42 existuje dodnes a keď som videl rozpis koncertov v U.K. na Október 2014, ticho som obdivoval neutíchajúcu životnú energiu lídra Marka Kinga. Bodaj by som aj ja mal v jeho veku toľko energie!

Evolúcia vývoja tejto hudobnej skupiny by sa dala rozpísať na celú knihu, čo na tejto stránke samozrejme robiť nebudem. Na konte skupiny je množstvo ďalších dobrých skladieb a v prípade, že vás táto vábnička vo forme malého profilu aspoň trochu zaujala, verím, že si zo záujmom ďalšie informácie o nich vygooglite, alebo vy-youtubujete smiley na voľnom internete.

A keďže sa majú sľuby plniť, na záver, ako som písal vyššie, ponúkam spoločnú fotografiu zo stretnutia Meet&Greet v bratislavskej Inchebe. Boli to Bratislavské Jazzové Dni 2012, môj tretí nezabudnuteľný zážitok s touto kapelou a hlavne TÝMTO VEĽKÝM ČLOVEKOM - Markom Kingom. Niekto je tam navyše, to budem asi ja.

Vstupenka z Jarných Bratislavských Jazzových Dní v Inchebe z roku 2012.


 
Ako verný fanúšik, dovolím si preukázať vernosť kapele zverejnením svojej diskografie Okrem jedného koncertu zo série TV ZDF Ohne Filter, ktorý neviem zohnať, sú všetky originály. Samozrejme tu nie je uvedený bezpočet živých vystúpení, rôznych rarít a singlov, ktoré mám na HDD v rôznych formátoch ako MP3, FLV atď.

UPDATE 24.2.2014: Už ma kontaktovalo niekoľko ľudí ohľadom poskytnutia (napálenia) kópií albumov. Ospravedlňujem sa, túto činnosť aspoň pri tejto kapele odmietam robiť. Ak musíte, stiahnite si ich tvorbu na internete. Ale ak len trochu môžete, kúpte si ju!

 
Niektoré booklety som si na koncertoch dokonca nechal aj dočmárať podpismi hlavne Marka Kinga a Mike Lindupa. Papierové obaly síce utrpeli na umeleckej, ale nie na hodnotovej kvalite. cool
 

Rok

Názov albumu

Médium

Zdroj

1980

The Early Tapes

CD

CD shop

1981

Level 42

CD

CD shop

1982

The Pursuit of Accidents

CD

CD shop

1983

Standing In The Light

CD

CD shop

1984

True Colors

CD

CD shop

1985

A Physical Presence (live)

LP, CD

Virgin Wien, CD shop

1984

Rockpallast (2 koncerty z roku 1984)

DVD

Level 42 shop UK

1984

Mark King – Influences (sólový album)

CD

CD shop

1985

World Machine

LP, CD

Bazár Wien, CD shop

1986

Lessons In Love (12´´ maxisingel)

LP

Burza LP

1987

Running In The Family

LP, CD, MC

CD shop

1986

Live At Wembley 1986

DVD

Laserdisc

VHS

Level 42 shop UK

eBay
Level 42 shop UK

1988

Family Of Five (Videoklipy z Running In The Family)

VHS

Virgin Wien

1988

Staring At The Sun

CD

CD shop

1989

Fait Accompli (dokument z obdobia taring At The Sun)

VHS

eBay

1989

Level Best

CD, VHS

CD shop, Virgin Wien

1990

Mike Lindup – Changes solo album

LP

"Why not?" Shop Wien

1991

Guaranteed

CD

CD shop

1991

On The Level – The Best Of Level 42

CD

CD shop

1992

Remixes

CD

CD shop

1994

Guaranteed live

VHS

Virgin Wien

1994

Forever Now

CD

CD shop

1996

Live At Wembley II.

CD

CD shop

1999

Mark King – Live At The Jazz Kafe

CD

Level 42 shop UK

1999

Trash Vol. 1

CD

Level 42 shop UK

1999

Mark King – One Man solo album

CD

CD shop

1999

Mark King – Ohne Filter Germany live

DVD-R

Internet

2000

Grupo Mark King Live (Live Isle of Wight)

CD, DVD

Level 42 shop UK

2001

Live 2001 Reading UK

DVD

Level 42 shop UK

2003

Live At The Apollo, London incl. Bonus CD

DVD

Level 42 shop UK

2006

Retroglide

Už 8 rokov uvažujem

Neviem, či stojí za to...

2006

Running In The Family (Live Apollo, Reading Hall)

2 CD

Tesco!

2006

The Retroglide Tour 31.10.2006

DVD

Level 42 shop UK

2009

Live In Holland

DVD

Level 42 shop UK

2010

The Acoustic Album

CD

Level 42 shop UK

2010

30th Anniversary WorldTour (live) 1980-2010

DVD

Level 42 shop UK

2012

Mark King & Friends – Somewhere In SOHO (live)

CD

Level 42 shop UK


 
Páči sa vám ich hudba? Napíšte do nášho minichatu na stránke.
© Eduard, www.boombox.sk
Všetky práva vyhradené! All rights reserved!
| + -