V tomto prípade sa nejedná o žiaden vintage kúsok, ani raritnú mašinu čo sa zberateľského fetišu týka. Nadchla ma technika a umenie japonských inžinierov postaviť takýto hrací strojček, ktorý kedysi na 110% fungoval, a nebolo kvôli tomu treba vyrobiť monštrum plné káblov a hromadu dosiek s plošnými spojmi. Áno, myslím tým výrobky značky TESLA, nech si hovorí kto chce, čo chce. Máme tu jasný príklad toho, že sa dá vyrobiť prístroj aj bez hromady káblov a kvanta studených spojov.
Poďme sa teda pozrieť na zúbok tohto prístroja. Ako som uviedol na začiatku, fascinovala ma myšlienka postaviť stroj, ktorý bude odbavovať produkciu desiatich audiokaziet podľa želaného naprogramovania. Tým, že sa jedná o prístroj hlavne mechanickej konštrukcie, bude sa tu nad čím udivovať, pretože kto je ctiteľ pohyblivej techniky, ocení tento technický výplod. Určite sa na svete nájdu aj zložitejšie mechanizmy, ale v zemepisných šírkach mojej zbierky je to určite technický unikát.
Verte mi, nerád to zase opakujem, ale ako obvykle, priniesol som domov tento skvost v dezolátnom stave. Ozaj si niekedy pripadám ako notorický sťažovateľ, ale žiaľ, taký je život a nemám šťastie na pekné kusy. Nevadí, myslím si, že tu o krásu nejde, snažím sa prezentovať techniku taká aká je a nehrám sa na dokonalý vzhľad, TOP stav. Na to sú iní. Nuž teda v akom stave som ho priniesol domov? V
takomto! Stačí? Alebo treba ešte niečo na doplnenie? Nech sa páči, tak
trošku z iného pohľadu. Mašina bola niekde zabednená v garáži, kde mala určite svoje opodstatnenie, pretože sa pri práci starať ešte o výmenu kaziet by bolo veľmi nepraktické. Takto sa hracia skrinka zapne a hrá do blba. Kryt meniča je značne dorasovaný a zišiel by sa renovačný náter, ale o tom zatiaľ neuvažujem. Na vrchnej strane chýba
krytka, ktorá zakrýva manipulačný priestor na čistenie magnetofónovej mechaniky. Nedá sa nič robiť, budem musieť vyrobiť náhradnú.
Napájací kábel bol (myslel som si, že to bol slepačí trus) špinavý a zanesený od malty s prevažujúcim obsahom vápna. Tak isto celý
predný panel aj s
priestorom na vkladanie zásobníka na tom nebol o moc lepšie. Nastúpili karanténne opatrenia a prvotné čistenie. Dopadlo
takto, lepšie som skriňu vyčistiť nevedel. Myslím ale že výsledok je uspokojivý, na to, ako mašina vyzerala po vybalení z plastovej tašky. Nuž hurá do rozoberania! Po odňatí vrchného krytu na mňa pozerala
takto krásne a prehľadne usporiadaná mechanika posuvu kaziet s elektronikou. Fotografia je samozrejme po vyčistení.
Postupným rozoberaním celého prístroja som sa dostal až k najspodnejšej časti šasi -
obvodovému plechu. Naozaj bolo nutné odstrojiť všetky súčasti, pretože jednak čistenie a ja keď niečo robím, tak poriadne a do špiku kosti. Takže ako prvý išiel dole predný plastový kryt s ovládacími tlačidlami, napájací zdroj,
šachta zásobníka na kazety,
mechanika s podávačom na samotné kazety, a
dosky s plošnými spojmi, z ktorých po vybraní vznikla takáto
pekná pavučina. Ostávala už iba
koľajnička posuvu kazety. Tá vyzerá zospodu
takto. Samozrejme
gumičky boli úplne vyťahané a stvrdnuté, takže pri kúpe prístroja nebolo isté, čo v ňom vlastne funguje a čo nie. Keď už sa bavíme o gumičkách, tak samozrejme aj
magnetofónová mechanika dostala nové obutie. Základom bola výmena
hlavného remeňa, kladiek autoreverznej mechaniky a gumičiek na unášač. Najväčší problém bol s gumičkami na koľajničku posuvu kazety. Tam som potreboval priemer najlepšie 15-16 mm, ale zohnal som 17 mm. Je voľnejšia, ale nakoľko sú na hriadeli motora dve, prenos sily je dostatočne veľký, aby spoľahlivo hýbal mechanizmom. Po koľajničkách posuvu kazety sa táto dostáva do
podávača, ktorý vtlačí kazetu do mechaniky, ktorá sa automaticky spustí, keď príde kazeta na doraz. Našťastie nie je
kazetový podávač riešený pomocou gumičiek, ale pevnými ozubenými prevodmi. Neviem čo by som dodal ešte k téme rozoberania a čistenia, skrátka tak, ako som mašinu rozobral, bolo ju potrebné aj zložiť dokopy, aby fungovala. Skladanie sa zaobišlo bez väčších problémov. Zastavilo ma až opätovné nastavenie časovania procesov. Tie musia fungovať s presnosťou milimetra a desatiny sekundy. Ak niečo pri skladaní odfláknem, stane sa situácia, že podávanie nefunguje spoľahlivo. Tak ako momentálne, kde sa musím popasovať s dôkladným načasovaním šachty číslo 1. Táto nesadne dobre na svoje miesto pri pojazde zásobníka a poruší proces vybrania kazety a transportu do MGF mechaniky. Z vnútra potom lezú strašidelné zvuky preskakujúcich ozubov a kvílenia elektromotorčekov, ktoré sa namáhajú a kňučia. Nie je to jednoduché, snažil som sa na vec prísť, ale bezúspešne. Časovanie a doraz zastavenia zásobníka na pozícii 1 proste nie je vyšperkovaný. Samozrejme sa tomuto nepriaznivému javu povenujem, u mňa musí fungovať všetko, ale hlavné je, že stroj žije a funguje tak ako má.
Toľko k skladaniu, čisteniu a oživovaniu, poďme sa pozrieť, čo tento kazetový menič dokáže a na akom princípe pracuje.
Keďže je to menič - wechsler, požaduje sa, aby bola reprodukcia kontinuálna, čo zabezpečuje zásobník, ktorý možno naplniť až desiatimi audiokazetami rôznej minutáže. Prehrávanie má viacero módov, samozrejme základný je ten, kedy sa navolí číslo "šachty" a tá sa bude prehrávať. Mechanika je reverzná, takže sa zhrajú obe strany kazety. Potom nasleduje vyšší level a tým je programovanie prehrávania. Postupným navolením čísel jednotlivých šácht môžeme v želanom poradí prehrávať jednotlivé kazety. Menič disponuje aj funkciou AMS (v nemeckom manuáli Automatischer Musik Sensor), čo je vlastne vyhľadávanie skladieb. Nakoľko je to nemecky písaný návod, bortím sa s jeho prekladom, pretože aj keď som nemčinu študoval omnoho dlhšie ako angličtinu, nenalepilo sa mi z nej na mozgové závity nič moc. Zlepence typu Ausgenomenschlagstreiben ma privádzajú niekedy do stavu šialenstva. Ale zvládnem to, ako krátenie dlhej chvíle som si previedol tento manuál do OCR cez skener a pokúšam sa ho hodiť do slovenčiny. Mám za sebou 2 strany z 12, ale chuť ma prešla už včera. Uvidím, možno to zvládnem, možno nie. Časom sa určite pochválim. Ale poďme ďalej, ako vlastne funguje tento zázrak?
Po stlačení tlačidla POWER sa zvnútra ozve kontrolný bzukot, kedy systém skontroluje stav koncových vypínačov. Po otvorení dvierok tlačidlom EJECT sa tieto pomaly pomocou pružiny a SOFT EJECT mechanizmu otvoria. Do priestoru šachty vložíme tento vopred naplnený
zásobník kaziet, ktorý si zatlačením dovnútra mašina
sama vcucne a nastaví na koniec dráhy. Tento zásobník je veľmi praktický a môže slúžiť aj ako skrinka na prenos médií, pretože dvierka ako je vidieť na predošlej fotografii, sa dajú
úplne zaklapnúť a teda kazety nám zo zásobníka pri prenášaní, alebo inej manipulácii nevypadnú. Pýtate sa že ako prehrávač rozozná v slote trebárs chromdioxidovú kazetu nahranú DOLBY C? Správna otázka. Transportný mechanizmus neumožňuje "prečítať" kazetu zvrchu podľa drážok aký materiál je vovnútri. Na tento účel slúžia prepínače na
zadnej strane kazetového zásobníka. V praxi to funguje tak, že akonáhle sa zásobník presunie do zvolenej polohy, napríklad šachta 4,
čidlá v podobe mechanických tlačidiel na opačnej strane sa narazením na vypuklú časť posuvnej páčky zapnú a vyhodnotia, v ktorej polohe je volič typu pásky. Ďalšia otázka vznikla pri situácii, keď je zásobník beznádejne neviditeľne zabetónovaný v šachte a my nevieme, ktorá kazeta je v ktorom slote a chceme si vypočuť konkrétneho interpreta. Pre orientáciu nám slúžia tieto
originál SONY štítky. Môžeme ich umiestniť na zásobník do určených drážok, alebo vsunúť do predných dvierok prístroja, aby sme pri programovaní mali okamžite prehľad
čo sa kde nachádza.
Nuž a dostali sme sa k samotnému prehrávaniu. Vyššie už bolo uvedené, čo musíme urobiť aby sa pohli ľady. Takže máme zásobník v šachte a čo ďalej? Po zavretí dvierok si na prednom paneli zvolíme stlačením čísel jednotlivých slotov poradie prehrávania kaziet a stlačíme to najväčšie tlačidlo so symbolmi PLAY a STOP. Zásobník sa presunie na želanú pozíciu, posúvač pásky posunie kazetu po koľajničkách do podávača, ktorý nakoniec pritlačí kazetu na kladky mechaniky a spustí prehrávanie. Kazeta sa po zhraní strany A automaticky pomocou autoreverzu prepne na stranu B a zhrá ju do konca. Po tomto úkone sa kazeta vráti do zásobníka a pamäť elektroniky zaradí na prehrávanie vopred určenú kazetu. Takto sa veci dejú až do "vyprázdnenia pamäti". Logické. Doplnkovou funkciou pri prehrávaní je detekovanie medzier väčších ako 10 sekúnd. Môže sa to stať pri prázdnom mieste na konci kazety. Takýto prípad rieši systém tak, že previnie pásku rýchloprevíjaním na miesto, kde je nejaký signál a hrá ďalej. Ušetrí nás to od ručného previnutia pásky, keď nám to ticho už lezie na nervy a nevieme čo sa deje. Túto možnosť som ocenil ako veľmi užitočnú.
Na prednom paneli ovládania sa nachádza ešte tlačidlo CHANGE, ktoré nám umožňuje okamžité prepnutie na iný kazetový slot, tlačidlá na rýchle prevíjanie vpred a vzad a stlačením tlačidla EJECT sa nám prehrávanie okamžite preruší, kazeta sa zasunie do zásobníka, ktorý po jej zasunutí vycestuje z prístroja von. Hotovo, niet čo dodať, som so svojou prácou spokojný a naučil som sa zase niečo nové. Verím tomu, že keď prelúskam celý návod v nemčine a dostanem sa ku koncu, určite narazím na nejakú vychytávku, o ktorej ešte neviem.
Pozrite si ďalšie fotografie a urobil som pokusne aj videá. Tie vám najlepšie urobia výklad o tom, ako SONY MTL-10 v praxi funguje.