1.5.2024

Máme polovicu roka 2024 a na našej stránke sa objavuje prvá zablúdená lastovička v podobe stredne veľkého strieborniaku od firmy HITACHI, model TRK-8110E.
Čo sa stalo?
No nič, už ani neviem kedy mi doma pristál tento rádiomagnetofón v nálezovom a dosť zúboženom stave s odpadnutým predným plexisklom a vypadanými, navždy stratenými gombíkmi na ovládanie vstavaných digitálnych hodiniek od môjho dobrého priateľa Palina. Páni, čo ja s tým? Do zbierky optický stav biednejší, ošúchaný, o funkčnosti nehovoriac, skoro hluchý, a už spomínaná absencia originálnych ovládacích gombíkov nefunkčných digitáliek ma výrazne odrádzali od akejkoľvek činnosti, pretože aj keby šiel stroj na predaj, toho času čo by bolo sa mu treba venovať, nevyváži záporné body odrátavajúce jeho vizuálny zjav smerom dole. A keďže poznám názory a nálady širokej verejnosti spomedzi kupujúcich, že by chceli plne funkčný stroj v dobrom vizuálnom stave najlepšie za 30€, posúva tento prípad do kategórie absolútne nerentabilných projektov. Samozrejme nekalkulujem akoukoľvek taxou za servisnú hodinu nejakého mechanika, ale už dnes s výsledkom, že som sa tomuto stroju venoval viac ako dva pracovné dni, rozrátaním na hodiny to mohlo byť okolo 20, je finančne vyjadrené stratou času. Takže v podstate čisté hobby. Žiadne naháňanie, radšej dva krát merať ako raz strihať som sa pomaly posúval k cieľu. Ani jeden potenciometer nemal dobrý kontakt, všetky mali riadne zanesenú odporovú dráhu a prepínače tak isto prepínali kontakty iba sčasti. Všetky súčasti prešli riadnou očistou a následnou konzerváciou.
Na úvod by som rád ešte uviedol, že tým, že tento prístroj patrí do kategórie tých menej cennejších a jeho osud je v mojej zbierke dlhodobého hľadiska otázny, keďže už celé roky by som si rád trošku svoju zbierku preriedil, fotodokumentácia galérijných fotografií je nižšej kvality. Nemôže za to ani zariadenie, ktorým som fotky zhotovoval, ale akurát vtedy boli veľmi nevhodné svetelné podmienky za bieleho dňa a snažil som sa čo najviac redukovať odlesky, ktoré tam vždy boli ani neviem odkiaľ.

Ale prečo vlastne toto všetko? Pretože s mojim parťákom Palinom razíme jednu filozofiu v tom, že veci ktoré nám stoja za to, by mali dostať druhú šancu a neskončiť v tvrdých ozuboch nenásytného mlynčeka v recyklačnom centre, alebo púhym vyhodením tejto hracej skrinky do obyčajného komunálneho odpadu.
Takže nakoľko sme usúdili, že toto je presne ten prípad ktorý ešte stojí za hriech, pustil som sa do znovuoživenia tohto veľmi zaujímavého prístroja s cieľom vytĺcť z neho čo najfunkčnejší kapitál, aby potešil dušu nadšenca starej techniky.

HITACHI TRK-8110E - Cesta k svetlu!

Rozbalím teda príbeh o tom ako rádiomagnetofón podstúpil cestu k vytúženému svetlu.
Kazeťáčik si hovel v obývačke medzi exponátmi nenápadne založený aby príliš nevyčnieval a čakal a čakal a čakal, hádam aj rok. Medzitým sa mi v jednom kuse odliepalo lepiacou páskou na sladko prichytené čelné plexisklo a ja sa dnes už s úžasom čudujem ako je to možné, že sa za celú tú dobu nepoškodilo, alebo vôbec, nezlomilo. Raz však prišiel ten deň D a putoval na pitevný stôl, ktorý mám po dávnejšiej rekonštrukcii izby značne oklieštený. Ale vošiel sa, to je podstatné!

Poďme na vec!
Akými vlastnosťami a cnosťami sa môže tento boombox pochváliť? Je ich dosť. Ani neviem ako začať, ale asi hrubým popisom. V prvom rade mi veľmi padol do oka. Je krásny a presne tento typ rádiomagnetofónov preferujem. Strieborný skelet s čiernymi doplnkami a kazetovou mechanikou uprostred, ovládanie na vrchnej časti. Peknou čačkou je indikátor vstupného a výstupného audiosignálu s piatimi LED diódami, kde prvá je POWER - OPERATE. Okrem týchto je tam aj jedna malá na FM STEREO. To je všetko čo na tomto rádiomagnetofóne svieti. Podsvietenie rádioškály nemá, ale to oželiem, nikdy som túto funkciu na žiadnom nevyužil. Ak som ju kedysi potreboval, bolo to iba na mojom prvom boomboxe TOSHIBA RT-6015 a ten podsvietenie tiež nemal.
Funkcie? Požehnane!
Tunerová časť disponuje všetkými rozsahmi AM (SW, MW, LW) a FM rozsah je od 87,5 MHz do 108 MHz. Čo sa funkčnosti tuneru týka je dosť citlivý, v tejto zástavbe domov kde bývam, som pri servisovaní mal odpojené antény a rádio ladilo bez problémov v stereu. Akurát presnosť ladenia je dosť mimo, súčasné reálne frekvencie nekorešpondujú s rádiostupnicou, čo ma trápi asi ako vlaňajší sneh, ktorý ani nebol. Vysielanie rozhlasových staníc aj tak nepočúvam, doma fičím už iba na internetovom rádiu a vzduchom počúvam maximálne Rádio Jazz, aj keď je to dosť underground, slabší vysielač hádam už nikto nemá, v stereu bez šumu mi to ide možno iba na vianoce! A ostatné rozhlasové vysielanie? Odmietam počúvať trápne záchvaty smiechu infantilých pseudomoderátorov, alebo v dopravnom servise, ktorý trvá ani nie minútu, dokážu vygenerovať aj 6 brbtov, alebo takzvaných ústnych preklepov. Spomínam si že raz som písal mail riaditeľovi (R.D.) jedného retro rádia práve s touto problematikou, či by sa moderátori nemohli zamyslieť nad tým, aby čítali správy z papiera bezchybne, čo by sa na rádio patrilo. Dostal som odpoveď, ktorú skoro citujem, že "je vonku teraz veľmi teplo a moderátori sú z toho slnka vyčerpaní". :-)))))) Neviem, ale myslím že vysielali z klimatizovaného štúdia a nie z pláže bez stromov na kúpalisku. Tak mi to prišlo ako veľmi úbohé vysvetlenie. 
Na tunerovej časti teda nebolo treba robiť žiadne úpravy, ladenia, riadiac sa zásadou "Neopravuj čo funguje!" Až na jednu vec. Pred rozobratím som vyskúšal všetky funkcie, ktoré idú, nejdú, aby som vedel čo som pokazil pri rozoberaní a skladaní. Už už som išiel vypnúť magič, prechádzam tunerovú časť, ladím hore dole a zrazu puk. A ladiaci gombík sa krútil naprázdno. Fajn, povedal som si, urvalo sa ladiace lanko, ale čo som čakal? Veterníky? Nič, s takýmito vecami sa potichu počíta. K oprave lanka sa dostanem neskôr.

Disassembly
Pristupujem k rozoberaniu. Neuveriteľné, nebol urvaný ani jeden dištančný stĺpik, všetky skrutky držali v závitoch a bez ujmy som všetky vybral. Prichádza moment prekvapenia čo ma čaká vnútri. Najprv treba ale oddeliť prednú a zadnú časť prístroja. Po pár nahlas vyslovených želaniach a výhražkách nakoniec jednotlivé panely povolili a podarilo sa mi ich úspešne bez poškodenia akejkoľvek plastovej veci ktorá by mi stála v ceste oddeliť od seba. Táto fotografia trošku predbehla dobu, lebo tu vidíme ako sú panely pekne vedľa seba. Pôvodne som musel predĺžiť hlavný DC napájací kábel a napájanie na digitálky, pretože boli príliš krátke. Po oddelení panelov aby sa dalo vôbec skúšať, muselo byť zariadenie v takomto rozpoložení. Bolo to značne nemotorné a robilo sa s ním veľmi obtiažne ak človek chcel niečo skúšať pod napätím. Ako prvé bolo treba uvoľniť celý vnútrajšok aby som sa ďalej vedel dostať aj k magnetofónovej mechanike, hodinkám a samotnému ladiacemu lanku rádioprijímača. Na to ako vedia byť HITACHI zariadenia komplikované a značne chaoticky prekáblované, tu sa po oddelení panelov naskytol celkom ukľudňujúci pohľad. Toto je aj dôkazom, že zariadenie bolo už opravované, pretože originál káble z výroby boli vždy učesané a spojené aspoň rôznymi viazacími páskami. Skôr by som sa však čudoval keby bolo vnútro nedotknuté za tie roky. Po skončení prác som všetko učesal do úhľadnejšej formy. 

Magnetofón
Tu už to bolo horšie. Samozrejme po rokoch možného nepoužívania boli niektoré časti zatuhnuté a tým že rok výroby 1979, tak všetky hnacie časti boli už riadne opotrebované či už časom, alebo používaním. Mechanika je poctivá, tu sa ozaj nešetrilo, zotrvačník je masívny. Prístup k nej bol možný až po oddelení dosky s tunerovou časťou, ktorá je spolu s celou ostatnou elektronikou okrem korekcií, slúchadlovej 6,3 mm zásuvky a mikrofónneho vstupu na mixovanie. Pohon kazety obsahuje dve gumičky, jedna hlavná z motora na zotrvačník a unášač a druhá pomocná, ktorá ženie počítadlo pásky. Medzikolá sa mi podarilo nejako zachrániť, ale jedno muselo ísť na výmenu, rovnako ako prítlačná kladka. Na tú by som už žiadnu pásku nepustil.
Všeobecne bola mechanika riadne zatuhnutá, možno aj použitým olejom, ktoré tam aplikoval jeden z predošlých majiteľov, ktorý si ale neuvedomoval, že tam skôr aplikoval časované lepidlo, čo sa pri prvotnom úmysle naozaj majiteľovi mohlo javiť ako účinný mazací prostriedok. Po rokoch však olej zatuhol a prilepil jednotlivé tiahla o šasi, takže ak šlo vôbec pohnúť tiahlami mechaniky a neuvážene ich niekto neohol, považujem to za malý div sveta. Pri skúšaní funkčnosti mechaniky som narazil na nefunkčný autostop. Vždy keď prešla kazeta na koniec, do mechaniky koplo a motor sa tak zablokoval, že mi na laboratórnom zdroji výrazne stúpla spotreba prúdu. Motor bol enormne preťažený, nakoľko na vymenenej gumičke už až tak nepreklzoval. Keď už spomínam laboratórny zdroj, pre jednoduchosť som pri oprave mechaniky túto celú odpojil od prístroja a skúšal ju cez tento zdroj na nastavených 12V pre istotu s určitým prahovým prúdovým obmedzením. V prípade skratu zdroj vypne napäťový výstup a vyhnem sa tak ďalším škodám. Pri tomto motore to nebolo až tak dôležité, ale keď sa robí s elektronikou, je takéto použitie viac ako na mieste. Čo bolo teda príčinou nefunkčnosti autostopu? Prešiel som mechanizmus vypínania a zistil som, že jazýčkový autostop pri dorazení na koniec pásky aktivuje jednu vratnú súčasť, ktorá následne tiahlom vypne celú mechaniku. Podotýkam, že táto mechanika má autostop iba pri prehrávaní, takzvaný jazýčkový. Pri snahe pohnúť týmto mechanizmom som narazil na problém, že tým mechanizmom skrátka pohnúť nejde. Pozerám, ale toto by malo ísť, lebo takto sa vlastne mechanika vypína. No jasné, na tejto fotografii je vidieť, že to tiahlo bolo vyslovene prilepené zostarnutým olejom na šasi mechaniky a samozrejme pohyb bol nemožný. Použitím značnej sily sa mi podarilo tento vraťák ostrým skrutkovačom odlúpiť a postihnuté miesto najprv vyčistiť od starého nánosu oleja a späť namazať už niečím, čo nespôsobí tento jav. Po zložení mechaniky táto funguje spoľahlivo, mierne problémy robí prevíjanie Rewind, pretože na jedno koliesko som umiestnil manžetu, ktorá pomáha hnať unášač na navíjanie odbavenej pásky aby nepreklzoval. Rokmi sa reliéfovaný kov na jednom z koliesok už vydral a vlastne namiesto toho aby mal záber, preklzoval. Inak mechanika spoľahlivo a pekne prehráva, dokonca aj nahráva. Pri nahrávaní cez vstavané mikrofóny, ktoré sú skryté pod vertikálnymi mriežkami na vrchu predného panelu nám LED indikátor ukazuje intenzitu vstupnej úrovne zvuku. Prevádzka funguje stereo, takže pri nahrávke z mikrofónov máme aj priestorový obraz o tom, odkiaľ ktorý zvuk ide.

Vychytávky, alebo aby sa veci mali veselšie
Veľmi príjemnou funkciou tohto rádiomagnetofónu je pre určitú skupinu používateľov funkcia Mixing. Umožňuje pri prehrávaní zapojiť do 3,5 mm jackového vstupu nejaké príspevkové zariadenie a spolu s nahrávkou v reálnom čase jamovať trebárs aj do muziky. Napríklad ak sa niekto aj čo len pokúša spievať, alebo v mojom prípade je lepšie v záujme zachovania mojich sklenených výplní na dome ak by to niekto počul a nehodil mi do okna nejaký kameň, zapojiť tam pre istotu radšej basgitaru. To mi ide lepšie. Samozrejme som funkciu vyskúšal a funguje super. Nakoľko bola napichnutá basgitara s aktívnou elektronikou, musel som výrazne znížiť citlivosť vstupu, keďže prioritne je vstup určený na zapojenie niečoho "pasívneho" ako je napríklad dynamický mikrofón. Mixing funguje pri všetkých režimoch, takže aj v prípade rozhlasového vysielania môžem komentovať napríklad politickú diskusiu a takýto mix nahrávať rovno na audiokazetu. Ale už zachádzam do extrémov. Nechcem aby sa pochybovalo o mojom normálnom psychickom stave.

Ďalším bonusom tohto boomboxu je funkcia vstupu AUX. Realizuje sa cez vstupný konektor DIN na zadnom paneli prístroja. Malou zaujímavosťou je, že konektor v magneťáku je pravdepodobne zapojený opačne. Všetky prepojovacie šnúry čo doma mám, aj originálne zakúpené od výroby či ešte z čias Československa, alebo aj v poslednej dobe, majú vstupy a výstupy medzi sebou prehodené. Tak som zobral jednu šnúru čo som mal navyše JACK 3,5 - RCA, odrezal som CINCH konektory a osadil tam päťkolík aby to hralo a záležitosť je vybavená. Môže sa zapojiť akýkoľvek zdroj audiosignálu, samozrejme aj STEREO, či MP3 prehrávač, alebo starší typ mobilného telefónu, ktorý ešte má audiovýstup na slúchadlá riešený cez 3,5 mm stereojack. Vieme, že v poslednej dobe už majú telefóny (2023 a novšie) osadenú USB-C konektivitu. Tu sa zapojenie rieši vhodnou redukciou, ktorá sa dá zakúpiť v obchodoch alebo eshopoch s takýmto sortimentom v roku 2024 od 2 do 13€.

Vychytávkam nie je koniec, prichádza na rad tá najzaujímavejšia, ktorú hocijaký boombox a už vôbec nie z konca rokov sedemdesiatych nemal.
Digitálne hodinky, časovač a budík!
Jasné že nefungoval. Prečo? Lebo 45 rokov? Problém bol v samotnom displeji. Napájanie o ktoré sa starajú dve 1,5V ceruzkové AA batérie ukryté pod batériovým priestorom, kde sa v zadnom paneli prístroja osádzajú aj batérie na alternatívne napájanie prístroja bolo v poriadku, avšak napätie sa strácalo niekde v útrobách digitáliek. Tušil som zlé a aj sa stalo. Rokmi boli naparené kontakty skleneného displeja značne zaoxidované a vodivá guma, ktorá uskutočňovala kontakt medzi sklíčkom a doskou s plošnými spojmi samotného hodinkového obvodu bola zanesená a zdeformovaná. Reparácia takýchto záležitostí zvykne končiť neúspechom, pretože osadiť všetky kontakty tak aby nevypadával čo len jeden segment LCD displeja je dosť náročné. Čím viac segmentov, o to vyššia pravdepodobnosť že nejaký bude vypadávať aj pri najmenšom otrase celej mašiny. Tým že je to prenosné zariadenie, pravdepodobnosť výrazne stúpa. Bolo treba urobiť opravu precízne a spoľahlivo. Vyžadovalo sa veľa trpezlivosti a nervov, pretože ja ani nerátam koľko krát sa mi celá krabička pri skladaní rozpadla v rukách, displej nedosadal, samozrejme niektoré LCD segmenty vypadávali a tak stále dookola. Nakoniec si po niekoľkých desiatkach pokusov všetko sadlo a dnes už zobrazovanie funguje spoľahlivo aj keď sa celou krabicou poriadne zatrasie, alebo nešetrnejšie položí na stôl. Segmenty držia ako hluchý dvere.
Samotný modul digitáliek je osadený zvlášť v prednom paneli prístroja. Ako vratný mechanizmus tlačidiel ovládania hodiniek do základnej polohy slúžia tieto kovové pliešky, ktoré sú tak isto osadené v prednom paneli zvnútra. Nakoľko ale boli do čelného panelu osadené náhrady originálnych tlačidiel, bolo treba tento pliešok trochu upraviť a to tým, že som poodcvakával vrchy plošiek, ktoré boli už niekým riadne zdeformované a dostať ich do pôvodnej polohy bolo zbytočné, pretože náhrady gombíkov vyžadovali iný priestor na dráhu pohybu. Áno, je to trošku drastický zásah, ale tým že z tohto kusu nebude nikdy raritný exponát a bude slúžiť viacmenej po stránke funkčnej, je to v podstate jedno. Čelný panel prístroja má aj tak veľké množstvo defektov a oderkov, čím sa táto hracia skrinka neradí do skupiny raritných kusov v perfektnom vizuále.
Vrátim sa ešte k spomínaným tlačidlovým gombíkom, ktoré na prístroji pri nadobudnutí chýbali. Niet divu. V momente kedy odpadlo predné plexisklo sa určite gombíky vytriasli niekde po zemi, majiteľ ich pozbieral na horšie časy a keď prišlo k tomu že kazeťáčik pôjde do odpadu, gombíčky žiaľ pošli inou cestou.

Teraz prichádza 5 minút slávy môjho dobrého priateľa Palina, ktorý sa veľmi ochotne podujal na výrobu náhradných tlačidiel. Sám si vybral materiál a z noci na ráno mi doma vo svojej kúzelnej "dieľničke" vyrobil 6 kusov aj s dotykovými plôškami, ktoré som na ich spodok nalepil sekundovým lepidlom, za čo mu aj touto cestou veľmi pekne ďakujem. A vôbec, čo vyrobil! Každé tlačidlo jemne starostlivo zbrúsil aj do jemných uhlov na hranách, čo posunulo tieto ovládacie prvky na strojovú profesionálnu úroveň! Ono to vyzerá na obrázku čaptavo ako som ich osadil, ale keď si už nájdu cestu cez to predné plexi a molitan, sami sa vyrovnajú. Výsledný produkt je vidieť tu a tu. Trošku mi ubehol posledný gombík "SNOOZE", ale to napravím pri najbližšom rozoberaní. Nedosadol dobre na jeden z ucvaknutých plieškov a dal sa mierne krížom. Celý prístroj by bolo treba znovu rozobrať až do predného panelu... Nie, prílišná aktivita škodí. Neverím tomu že mašina bude na 100% fungovať ďalších 5 rokov, takže skôr či neskôr príde opäť rozborka a následná zborka, tak gombík potom napravím. 
Hodinky teda dokážu riadiť celý prístroj vo všetkých režimoch, TAPE, RADIO, AUX. Ovládanie sa vykonáva cez prepínač AUTO - FUNCTION - OFF v polohe AUTO na ďalšej fotografii. Aktivácia je signalizovaná na displeji malou ikonkou v pravom hornom rohu LCD displeja. Vidíme, že nápisy sú značne zodrané, takže funkcia bola mohutne využívaná. Alebo majitelia vypínali prístroj nie ťuknutím prstom do vrchnej časti gombíka prepínača, ale obchytkávaním celého priestoru okolo páčky slaným potom z prstov. Tým istým neduhom trpí aj ovládanie hlasitosti s reguláciou stereováhy, ktoré je tiež značne zodrané.

Sú tri spôsoby ako využiť vstavané hodiny.

• Prvý spôsob je informačný, displej ukazuje čas v hodinách a minútach. Obrovsky a silno oceňujem počin výrobcu, že osadil do hodiniek 24 hodinový softvér, takže ak sú 4 hodiny poobede, displej poslušne ukazuje 16:00. Nenávidím totižto hodinky zo zámoria, ktoré ukazujú 12 hodinový režim s popisom AM (latinsky ante meridiem - čas rátaný vo dne na poludnie), alebo PM (post meridiem - čas rátaný poobede do noci). Ďakujem!
• Druhý spôsob je budík. Po nastavení časovača zapnutia tlačidlom TIMER, spustí obvod prístroj v požadovaný čas. Ako dlho hrá po zapnutí som neskúšal, ale počítam tak 69 minút a 59 sekúnd.
• Tretí spôsob je funkcia SLEEP - režim spustenia pri zaspávaní. Súčasným stlačením tlačidiel "SLEEP ON -OFF" a tlačidla "MIN" si vieme nastaviť čas hrania počas uspávania od jednej minúty až po 69 minút. Je to trošku pracné a časovo zdĺhavé, pretože ak si chceme nastaviť uspávanie napríklad na 15 minút, musíme dosť dlho čakať, kým po stlačení tlačidla MIN preskáču číselné údaje po číslo 15. Nie, posun čísel nefunguje tak, že sa počítadlo zrýchli čo ja viem po 15 číslach na dvojnásobok a čísla pôjdu rýchlejšie, skáču asi po pol sekunde konštatne. Alternatívnym spôsobom je možné urýchliť tento proces sústavným ďatlovaním do tlačidla MIN, v našom prípade 69 - 54 = 15. Takže tlačidlo MIN musíme stlačiť 54 krát aby sme sa dostali na hodnotu vypnutia o 15 minút. Čo by sme ale pre dobrý pocit zaspávania na spôsob vintage neurobili že áno?  Samozrejme ak si to neželáme, netreba čakať na to až časovač vypne podľa nastavenia, ale počúvanie môžeme kedykoľvek ukončiť stlačením tlačidla SNOOZE.

Toľko ku Quartz hodinkovému obvodu.

Je tu ešte jeden rest a to je spomínaný defekt v podobe ladiaceho lanka rádiostupnice, ktorý som uvádzal v úvodnej časti tohto článku. Ako som spomínal, tesne pred rozobratím sa mi odpojilo z mechanizmu ladenia. Už to bolo jedno, prístroj išiel na rozobranie. Čakal som že špagát sa zubom času pretrhol, čo by nebolo nič výnimočné, ale nie. Bol vcelku. Chyba bola niekde inde. Detaily problému som zabudol odfotiť, takže z tohto prípadu sa zachovala iba táto fotografia, kde je vidieť iba "vyzuté" lanko prevodu. Problém bol nie teda v roztrhnutom samotnom špagáte, ale v tom, že na poslednú chvíľu povolil (vyslovene sa vylomil) plastový stĺpik na poslednej obrátke jeho vodiacej dráhy za rádiostupnicou. Ktorá časť dráhy to bola je vidieť na tejto fotografii. V pravom hornom rohu je vidieť kladku, na ktorej je namotané biele vodiace lanko. Táto kladka je po novom zafixovaná pomocou lepidla tak, aby zvládala ťah napnutého lanka. Lepenie je ešte pre istotu zvnútra vystužené oceľovým plieškom aby mechanizmus držal, pretože mechanický ťah tu nie je najslabší. Spôsob vedenia je v iných prístrojoch omnoho zložitejší, takže servisný návod bol iba určitou zálohovou oporou. Dráha lanka je podľa servisného návodu vedená teda takto a nebolo treba príliš vysoké IQ na jeho znovuzavedenie. Červenou elipsou je označené miesto, kde sa v prístroji odlomila tá podporná kladka, ktorú som spomínal.

Tak isto som sa v úvode zmienil, ako sa obtiažne robí tento prístroj keď je potrebné aby bolo zabezpečené napájanie, nakoľko napájací zdroj je upevnený na zadnom skelete a vedú z neho iba krátke káble do elektroniky. Moja trpezlivosť s týmto stavom nemala dlhú trvanlivosť a nakoniec som sa podujal na predĺžení kabeláže od DC zdroja a batériového priestoru, kde sú umiestnené zálohovacie batérie na napájanie hodín. Dopadlo to takto. Myslím že ďalším dôkazom cudzieho zásahu do prístroja boli poodlamované vodiace žľaby na káble od hodiniek na zadnom skelete, ktoré som zušľachtil a zalial čiernym tavným lepidlom. Myslím že môže byť. Teraz už sú káble ozaj dostatočne dlhé. 
Napadla mi ešte jedna vec, ktorú som tu chcel doplnkovo spomenúť a tou je, že prístroj disponuje extrémne, 107 cm dlhou teleskopickou anténou na FM. Na pripojenie AM drôtu je na zadnom paneli vľavo hore anténna zásuvka, kde môžeme do ľavej zdierky zapojiť drôt na pomoc príjmu cez FM, alebo do pravej zdierky anténu na rozsahy AM. Čo sa ďalšej konektivity týka, môžeme rádiomagnetofón napájať aj z externého konektora z 12V batérie, napríklad automobilu, kde konektor zapojíme tiež do zadnej časti skeletu vedľa napájacej zásuvky 230V klasickým dutinkovým konektorom. Výrobca bol kamoš, na zásuvku označil aj polaritu, ktorá je tu na rozdiel od väčšinou zaužívaného zvyku opačná, takže ak by sme naslepo klasicky viedli kladný pól do vnútorného pinu zásuvky, bola by to pre kazeťáčik labutia pieseň. Touto vinou prepólovania zahučalo už veľa prenosných zariadení. Niekedy bol jav sprevádzaný dymovou clonou štipľavého zápachu, alebo tichým úmrtím tranzistorov, prípadne integrovaných obvodov. Ochranné diódy sa tu nekonali. Kladný pól je tu teda vedený na obvodovú časť napájacieho konektora. Ďalším kamarátskym počinom výrobcu bolo rozlíšiť kladný a záporný pól DC napájacieho kábla do dosky s plošnými spojmi rôznymi konektormi, aby sa na nej náhodou nezamenila polarita. Vedeli veľmi dobre čo robia, lebo servisáci sú dosť vyťažení ľudia a pri všej profesionalite by pri zápale práce tiež mohli prehliadnuť aj pre laika takú dôležitú vec že červená je červená a modrá je modrá. Tu je pomýliť sa nemožné, pretože kladný + pól je osadený zásuvkou typu fast-on a záporný - guľatým pin konektorom. Z mojej praxe viem, že veľa výrobcov iných značiek toto takto neurobilo a spoliehalo na večný postreh a stopercentnú koncentrovanosť opravárov.

Ako podporu lepšieho zvuku výrobca osadil dozadu aj dve 3,5 mm zásuvky na pripojenie externých reproduktorov o impedancii 3,2Ω, pričom výškové reproduktory o priemere 50 mm majú impedanciu 8Ω. Výkon audiozosilňovača udáva výrobca 2 x 4W, a vovnútri sú osadené 12 cm reproduktory o príkone 3W, pričom maximum je vraj 5W. OK, stredná cesta, ale myslím si že na hrane. Ak by dnes niekto vyrobil takéto meniče, určite by nemali takúto rezervu ako tieto vyrobené v roku 1979 a odišli by pri dlhšom preťažení do elektroneba. K zvuku boomboxu sa vyjadrím asi tak, že konečne sa mi na stôl dostala mašina, ktorá má gule! Zvuk je naozaj silný a na rozmery a triedu tohto kazeťáku veľmi dobrý! Korekcie basy výšky oddelene je dobrý zámer výrobcu! Tak isto na slúchadlách Pioneer SE-650 je zvuk tohto boomboxu bravúrny a má nádherné priestorové basy.
Nakoniec ešte spomeniem prepínač, ktorý sa nachádza pod päťkolíkovým konektorom DIN a slúži na odladenie oscilátora pri nahrávaní z rozhlasových rozsahov AM, aby sa zabránilo rušivej interferencii z pískania v uskutočňovanej audionahrávke. Nakoľko je tento prepínač dvojpolohový, nerozumiem nápisu AFC v strednej časti, v ktorej polohe je vlastne na rozsah FM aktivovaný, nevadí, neriešim, je to iba moja neznalosť. Možno časom, keď kvôli tomu nebudem spávať to preverím a naštudujem.

Ak by som tomuto prístroju mal niečo vytknúť čo sa týka z používateľského hľadiska, tak je to nešťastné umiestnenie tlačidla PLAY na ovládaní kazetovej mechaniky hneď vedľa tlačidla REC. Stačí malá nepozornosť, možno prítmie a neželaná akcia je na svete. Človek stlačí to čo nemá. Samozrejme chápem argument, že ak niekto nechce aby sa náhodou premazala nahrávka, má vylomiť bezpečnostné zuby na vrchnej časti audiokazety. Ruku na srdce, kto to vyždy urobil keď bola kazeta plná? Nech hodí kameňom a bude bez viny. Nuž a potom už ostáva iba hromženie. Nevraviac keď sú v domácnosti malé deti a dostanú sa náhodou k magnetofónu. Tak to je potom kopec zábavy, ale iba na strane dieťaťa. Z možno vtedy vzácnej nahrávky sa vo vymazanom mieste na kazete ozývajú rôzne citoslovcia a snahy dieťaťa aspoň zvukmi vyjadriť radosť z toho, že vedelo stlačiť aj dva gombíky naraz. Nepochopí, že otecko, alebo mamička dali na čiernej burze za pirátsku kópiu originál platne, alebo CD skopírovanej na kazetu skoro 10% z vtedajšej výplaty. Mladšia generácia ťažko pochopí, že kedysi neboli úložíská, torrenty, jutuby, z ktorých sa dá stiahnuť hocičo.

Dostal som sa na úplný koniec tohto článku. Pozrel som si zase to množstvo textu čo som napísal. Neviem to zhodnotiť či je to veľa, priveľa, málo, primerane. Ale ak ste vydržali do konca, blahoželám a ďakujem za pozornosť. Po celý čas písania mi Hitačko robilo spoločnosť a úspešne zhrávalo jednu kazetu za druhou. Mám dobrý pocit z viacerých dôvodov. Vrátil som život a dušu jednému veľmi podarenému rádiomagnetofónu a opäť som sa utvrdil v tom, že mám na svete ozajstného priateľa, ktorý mi v núdzi vždy nezištne pomôže. Prajem mu dlhý, zdravý a šťastný život ak sa to čo len trocha bude dať! Ešte raz ďakujem!

Skromná fotogaléria HITACHI TRK-8110E v galérii:

Údaje podľa výrobcu:
Rok výroby: 1979
Hmotnosť: 5,2 kg s batériami
Rozmery d x v x h: 45,5 x 25,5 x 14,8 cm

Späť na Úvod