Toshiba RT-6015S

 RT-6015S

Dve kapitoly životného príbehu vlastnenia tohto (takéhoto) rádiomagnetofónu.

Kapitola prvá: Študentský sen

☼ 1986 - † 1992 R.I.P

Autentické foto z roku 1988

V časoch, keď som si kupoval tento rádiomagnetofón v Tuzexe som ešte netušil, ako sa po niekoľkých desaťročiach zvrhnú moje zberateľské chúťky v tvorbe internetovej zbierky. Bol to môj prvý serióznejší STEREO kazeťák, ktorý som si kúpil za vlastne ušetrené peniaze z obdobia študentských čias a preto voči nemu prejavujem takú precitlivelú úctu. Zachovalo sa mi z neho iba zopár čiernobielych fotografií. Jednu z nich vám predstavujem. Nie, neboli fotené digitálnym foťákom a cez čítačku pamäťových kariet natiahnuté do PC, alebo notebooku, avšak boli zosnímané čiernobielou zrkadlovkou na zvitkový film sovietskej výroby Ljubitel 166V a následne v Komunálnych službách mesta Bratislavy po 15 dňoch od zadania zákazky vyvolané na čiernobiely fotocitlivý lesklý papier. To fotenie v roku 1987 bolo z dôvodu nutnosti vymeniť gumový krúžok na medzikoliesku, tak som ho celý odstrojil, rozbombardoval a odfotil za účelom poslania fotografie do fabriky Toshiba, áno vidíte dobre, napísal som ručný list (nie email, vtedy sme ešte nevedeli čo je internet) do Japonska do Toshiba corporation v nádeji, že mi ten gumový krúžok pošlú. Sladká naivita! Myslím si, že ten list skončil niekde na kontrarozviedke s obavou či neposielam do Japonska nejakú zašifrovanú špionážnu správu. S odstupom času si však uvedomujem, že aj keby ten list do Toshiby dorazil, prvý človek čo by otvoril ten list by si iba v japončine povedal "What the Fuck???", alebo v lepšom prípade "What the Hell?" a založil by ho do firemnej korešpondencie smer korporátna megaskartovačka.
Úplný koniec nastal zhruba v roku 1992, kedy na prístroji prestalo hrať už aj FM rádio a nešiel z reproduktorov ani šum frekvenčnej modulácie. Samozrejme ako prvá odišla magnetofónová mechanika, ktorá musela byť pravidelne ladená skoro každé dva týždne, lebo jej chutili pásky a ja som odmietal ničiť 105.- korunové pásky z Prioru len kvôli jeho pažravosti a po čase rozsahy AM. Prístroj som "úspešne " predal na burze vo Vajnoroch na letisku jednému, vtedy sa im hovorilo ešte cigáni, za 100.- korún československých. Nevadilo mu, že tam nič nejde, zhrabol mi ho aj s krabicou a utekal preč. Nechápem na čo mu bol, ale keď dnes vidím týchto našich spoluobčanov tmavšej pleti predávať takéto veci, dušujúc sa, že na nich všetko funguje, iba nemajú šnúru na odskúšanie, takže vám predajú mačku vo vreci, možno ho ešte v ten deň odpálil za tri stovky ako plne funkčný.
Takže ešte stručne minimálny technický popis: BOL to magnetofón bez možnosti prepínania na CrO2, rádio bolo s rozsahmi FM západná norma od 88,5 - 108 MHz, AM bolo full, SV, DV, KV, prepínač mono, stereo, stereo wide, bez počítadla pásky, jazýčkový autostop iba v režime prehrávania, ale pozor, soft eject - pomalé otváranie kazetových dvierok pomocou vazelínového tlmiča, tónové korekcie one man show, vzadu 5-kolíkový DIN konektor, 3,5mm jack mikrofónne vstupy stereo a to je všetko. Hudobný "výkon",  ja neviem, reproduktory mali napísané na sebe 2W, tak si urobte úsudok.

Rest in peace my first boombox! 

Ďakovačka: Ďakujem diere v zaistení ochrany československého devízového trhu vtedajšieho režimu, že som si mohol za 5,30 Kčs pred Tuzexom kúpiť jednu Tuzexovú korunu a tých následne naškrabať dokopy 615.- aby som si mohol tento môj sen uskutočniť.

Kapitola druhá: Na staré kolená...

3. novembra roku Pána 2015

Prešlo asi 24 rokov a bol to čas, kedy som sa celé roky snažil dostať sa k presne tomuto modelu rádiomagnetofónu. Samozrejme sa nedarilo. Boli však chvíle, kedy svitala nádej, ale sviňa, vždy sa jej podarilo prežiť a mne ostal dlhý nos. Pomáhalo mi množstvo známych, avšak bezvýsledne. Niekedy už bol na dosah ruky, ale... fuč... Vzdor, rozmysleli si to, už nemajú, predali... Niekedy mám pocit, že si ľudia začnú uvedomovať čo vlastne majú, až keď sa o ich "poklad" začne niekto zaujímať a vtedy si začínajú sebaklamlivo a imaginárne vnucovať predstavu, resp. fixnú ideu, že majú doma extra ratitu, ktorú môžu ešte dobre speňažiť.
Určite by som rád napísal čo to aj o tomto jave, ale na to slúži skôr moja večne zanedbávaná sekcia Zápisník, kde si občas ventilujem svoje názory na všetko okolité, čo samozrejme nemá zmysel, pretože táto spoločnosť funguje na princípe "Psi štekajú a karavána ide ďalej..."
Takže aby som to zhrnul, po všelijakých "výhodných" ponukách, ktoré mi chodili na mail v katastrofickom stave za niekoľko desiatok €, pritom to boli príbuzné modely a nie RT-6015, nakoniec došlo medzi jedným pánom a mnou k dohode, že mi svoj kúsok pustí.

Samozrejme, kde nič nie je, ani čert neberie a ja som bol rád a aj som takému kusu, aký mi osud dovial. Chudáčik, zdobil nejakú dielňu, kde sa majstrovalo a preto aj nadobúdací vizuálny stav bol taký, aký bol. Dokonca nemal ani madlo, ktoré som ukradol nejakej mojej inej toshibe, ktorá madlo mala a vďaka absencii množstva gombíkov a iných neduhov asi bude iba na súčiastky, takže žiadna škoda. 
Tento typ rádiomagnetofónu je naozaj to najjednoduchšie, čo sa môže vyrobiť a preto aj kategória, do ktorej sa škatuľkuje má podradný názov: Low-end. Druhá stránka je stránka citová a to sa zase u mňa dá povedať, že je high-end. Takže výsledkom bude asi nejaký priemer.
Funkčnosťou je to veľmi prívetivý prístroj s celkom pekným zvukom vo svojej triede, kde hlavnou slabinou je magnetofónová mechanika. Konštrukčne jednoduchá záležitosť, ale kde sú trecie medzikolá, tam je vždy po 20 rokoch problém.
Začnime však od začiatku.
Pred rozobraním som ho zvonka ako tak vyčistil, aby som sa zbytočne nezanášal a mohol začať pitvu. Tento prístroj sa rozoberá odňatím predného panelu. Odkryje sa nám scenéria celého vnútra prístroja. Celý predný panel je z plastu a kovovú na ňom nájdeme iba skrutku uchytenia tlmiča dvierok a pružinu. Je samozrejmé, že vnútro bolo dlho nečistené, takže toto je jeden z úkonov, na ktoré sa vždy teším ako vydrhnem vnútorné "dekle". Predný panel zvnútra niesol len bežné známky prachu. Zadný panel zvnútra na tom bol horšie, ale iba z dôvodu zatečeného "oživovača" potenciometrov a prepínačov, ktoré chodili bez zjavnejších praskaní a vynechávaní elektrických kontaktov. Zvonka na ňom je akási šedá farba, kvapky, ale zmysel ju odstraňovať ju nemá. Minimálne by ostali po čistení mapy a to by som bol tam, kde som bol na začiatku. Tak isto čo sa vytečených batérií týka, mierne stopy tam boli, avšak veľmi ľahko odstrániteľné. V podstate vidíte, že zadný panel bol tiež v relatívne ľahko umývateľnom stave. Miernu úpravu musel panel však podstúpiť pri znovuupevňovaní vytrhnutého držiaku teleskopickej antény. Pardón, zabudol som ho odfotiť v hotovom, zalepenom stave. Áno, averzia sprievodného fotografovania pri postupujúcich prácach ma ani s pribúdajúcim vekom neopúšťa a preto niekedy zabudnem cvaknúť niektoré dôležité momenty renovácie. Skrátka anténne sedlo bolo zalepené množstvom epoxidového lepidla, ktoré urobilo spoj pevný ako helvétska viera. Musím vyzdvihnúť prístup predošlého majiteľa, anténa je originál, nezlomená, veľmi neohnutá, to sa pri takýchto dielenských modeloch často nestáva! Rešpekt! Pokračujme však ďalej. 
Po vybraní zájdenej kazetovej mechaniky z útrob prístroja nám v zadnom paneli ostane ešte celé srdce elektroniky. Žiadne skrutky, zopár cvičených hmatov a celé vnútro je mimo skeletu. Reproduktory sú k doske prichytené zakrútenými drôtmi o piny vyčnievajúce z dosky s elektronikou. Nechcelo sa mi ich ani odvíjať, ani späť navíjať, prípadne letovať, snažil som sa s črevami hýbať čo najšetrnejšie voči káblom.
Toto je to srdce celého prístroja na jednej doske. Napájanie, tuner, korekčný predzosilňovač, koncák, jednoducho, all in one. Vyčistil som dosku od prachu a zalepeného asi kontoxu a nakonzervoval potenciometre a prepínače. Pri demontáži som prišiel na jednu zaujímavú vec. Konektory z audiohlavy a napájania motorčeka boli rovnaké a teda sa veľmi ľahko mohli zameniť medzi sebou a pustiť 9 voltov do snímacej hlavy by nemuselo dopadnúť práve najšťastnejšie, tak som si dával pri osádzaní späť do dosky veľký pozor! Posúďte sami, ako by ich jedna mater mala! Akurát sú oproti sebe otočené o 180 stupňov.
Tieto činnosti mi však vrásky na čele nerobili. Horšie to bolo s mechanikou. Napriek tomu že je jednoduchá, spomínaný prevod sily na unášač cez medzikolo bolo vždy vražedným riešením. Samozrejme, medzikolo, ktoré sa už nedá kúpiť je po tých rokoch stvrdnuté a tým pádom neprilieha na protiľahlé (mimochodom do hladka vyšľahané) "protikoleso" s mikrodrážkou a hádže excentrický twist. Nerobil som si hlavu, poskladal som prevodovku ako sa len dalo a hotovo. Kolísanie vo zvuku síce mierne je, ale keď si chcem pustiť rovný zvuk, tak si pustím svoj direct drive deck SONY TC-K750ES.
Na mechanike som ešte musel urobiť zopár oživovacích úkonov a to hlavne očistenie roztečenej gumičky zo všetkého, s čím prišla do styku. Za obeť znova padlo zopár papierových obrúskov a vatových tyčiniek. Zo zotrvačníka som tiež odlupoval kus gumičky v prvom polčase rozpadu. Po vyčistení som bol už kľudnejší. Tak isto oska motorčeka vyzerala po vyčistení ako z továrne voniaca novotou. Výmena prítlačnej kladky za novú bola tak isto povinnou jazdou, neviem si však opäť vysvetliť, prečo som ju neodfotil po výmene... 
Jednou z posledných činností bolo čistenie kazetových dvierok a ich mechanizmu otvárania. Vieme, že takzvaný soft eject efekt sa vytvára tlmením krútiaceho sa ozubeného kolesa hustým mazivom, ktoré však po rokoch zvykne po okolí vytiecť a spôsobiť paseku vo forme "čoho sa chytíš, to ťa nepustí". Koliesko som vyčistil, odmastil a je ako nové. Samozrejme iba zvonka! Po vykonaní zopár nevyhnutných dodatočných kozmetických úprav ako prečistenie membrán reproduktorov od prachu, alebo učesania rozvetvených káblov som mohol pristúpiť k finále: Nastaveniu rýchlosti posuvu pásky v mechanike. Zvolil som jednoduchší spôsob ako vyťahovanie osciloskopu a meranie každého centu na tóne. Na princípe ladenia gitary pomocou klávesov som uchom nastavil oných povestných 4,76 cm/s posuvu a milý rádiomagnetofón následne poskladal do finálnej vizuálnej podoby.

V budúcnosti ma ešte čaká doladenie spomínaného gumeného medzikola na unášači zvnútra a možno nejaké kozmetické úpravy na skelete pomocou striebornej farby. Rozhodol som sa pre autentickosť nadobúdacieho stavu neopraviť ani nepríjemný oder na vrchu predného panelu. Bol tam, nech tam aj (aspoň na nejaký čas, kým sa nenaštvem a nezatriem ho) ostane. Nebudem si nahovárať predsa, že som ho kúpil nový z obchodu pred štyri dňami...

Po zvukovej stránke tuneru aj magnetofónu a všeobecne, aj funkčnej, je tento model veľmi príjemným prekvapením. Okrem toho že rozsahy AM hrajú ako za mlada a večer sa bije jedna AM stanica za druhou o moju priazeň pri ladení, tak isto zvuk FM vo všetkých režimoch MONO, STEREO, STEREO WIDE je veľmi príjemný. Reprodukcia magnetofónovej časti je tak isto po zvukovej stránke v danej kategórii nadmieru uspokojivá, až prekvapujúca. Keď si púšťam svoje prvé nahrávky z takéhoto modelu rokov okolo 1987 na iných magnetofónoch, hrajú veľmi dobre. Poznajú basy aj výšky a na stredy príliš neškriekajú. Veľká spokojnosť! Milujem ho!

Ďakujem pánovi Milošovi zo Spišskej Novej Vsi za odpredanie svojho člena domácnosti na moje zberateľské pohnútky!

Pozrite si skromnú galériu po skončení prác:

 
Späť na hlavný zoznam BOOMBOXY