Rád by som vám predstavil moju momentálne najobľúbenejšiu vintage záležitosť, ktorá zdobí moju zbierku starín a hrejúcich krabíc. Je to komponentná zostava značky SONY z roku 1980, skladajúca sa z mechanického tunera modelovej rady SONY ST-212AL, kazetového decku SONY TC-U2 a zosilňovača SONY TA-212A, teda presne to, čoho by som mal vo svojej zbierke najradšej na celé tony! Krásne, strieborné hranaté krabice s veľkými gombíkmi a luxusným ovládaním. Samozrejme, nie sú to len takéto komponenty, čo by som chcel, ale hlavne boomboxy, ktorých je tu v týchto končinách ako šafránu a ľudia sú v mylnom povedomí, že tie ich zanedbané, zalepené a špinou zájdené vrakové kusy majú akúsi pomyselnú historickú hodnotu a neradi sa ich zbavujú. A keď už by sa ich chceli zbaviť, tak nevedia čo za ne pýtať. OK, keby boli plne funkčné, žiadne chrčanie potenciometrov, rádiá v poriadku s nevyschnutými kondenzátormi v ladiacich obvodoch a neporušenými gumičkovými časťami v mechanikách, neoprskané od kuchynského oleja a nedeľného obeda, prosím, veci majú svoju hodnotu. Ale na túto tému som už dral klávesnicu v článku Ľudia sú rôzni v sekcii Zápisník, takže sa vyhnem duplicite a prejdem radšej k samotnej téme o tomto peknom sete.
Zostava nie je vo veľmi ohurujúcom vizuálnom stave, pretože ten, kto priniesol túto vec na Slovensko, ňou po ceste príliš v bavlnke nezaobchádzal, čo je vidieť hlavne na paneli zosilňovača, kde sú pri gombíku prepínania vstupov až po vrchný kryt intenzívne ošuchy. Pravdepodobne im na to v aute popadali ďalšie veci a natriasaním sa pekne odierali o seba. Komponenty trpeli ešte viacerými neduhmi, o ktorých vám porozprávam v jednotlivých podčlánkoch. Čo je ale najdôležitejšie, hrá krásne, čo je v spojitosti s vonkajším dizajnom pre mňa balzam na dušu. Žiadny vstup na CD, MP3 prehrávač, žiadne diaľkové ovládanie, vychutnávam si pocit pridávať hlasitosť obrovským, miernym mechanický odpor kladúcim gombíkom. Kto vie o čom hovorím, dá mi iste za pravdu. Poďme teda na jednotlivé komponenty.

Stereo tuner SONY ST-212AL

Prvým členom v zostave je stereo tuner ST-212AL. Fotografia vraví za všetko, mohutná krabica s veľkým ladiacim gombíkom uprostred a bohato osvetlenou stupnicou dodáva veľmi dobrý vizuálny dojem. Priveľmi si nemáme o ňom čo povedať, tak aspoň pár technických informácií. Základom každého tunera, ktorý "kontrolujem" musí byť kovový vzduchový ladiaci kondenzátor. A je tam! Tuner pracuje na rozsahoch FM, LW, MW  SW a ako výrobca uvádzal v dobovom katalógu, "má veľkú a dlhú ladiacu škálu pre ľahké vyladenie". Ďalej sa ešte uvádza, že na ladiacej škále sa nachádzajú 4 nezávislé červené LED indikátory voľby rozsahu, + indikátor vyladenia STEREO. Jediným páčkovým prepínačom na tomto prístroji je umlčovač šumu, pri zapnutí tohto tlačidla ladíme stanice na FM bez spievodného fm-kového šumu a chrastenia slabších staníc. Samozrejme, naladíme iba tie najsilnejšie stanice nastavené nad určitý prah RF-gainu. Na ľavom boku pod škálou sa ešte nachádza nezávisle osvetlený ručičkový indikátor sily vyladenia stanice so stupnicou od 0 do 5. Priznám sa, že maximálnu úroveň som dosiahol asi pri hodnote 4,3. Nemám po technickej stránke čo tuneru vytknúť, hrá mohutným zvukom a ladenie je na ňom naozajstným zážitkom.
Samozrejme, bolo potrebné pred vystavením do zbierky túto mašinku dať aj do vystavovateľného stavu. Čo bolo treba urobiť? Poďme na to!
Hneď na prvý pohľad som videl, že ladiaca škála pozostávajúca z tenkého hliníkového plechu bola krivo nasadená už od výroby, pretože spôsob, akým bola prichytená nenaznačoval to, že by ju niekto pred mnou dával dole. Pozrite sa sem, Tak som sa podujal k tomu, že situáciu napravím. A ejhľa, niekto sa o to pokúšal už predo mnou. Mierne naštrbený plech na pravej hornej strane toho bol jasným dôkazom! Nedá sa nič robiť, plech musí aj tak dole. Milimeter po milimetri, aby sa nepokrivil ten papierovo tenký plech, som orezávaciemu nožu kliesnil cestu cez polozaschnuté lepidlo. Úkon vyzeral takto. Po chvíli bol panel bez straty ujmy dole a mohol sa nasadiť znova, tentoraz už rovno! OK, panel nasadený, čo máme ďalej? Tak ešte jedna kozmetická záležitosť, neviem aký fernet možno vytiekol dovnútra, alebo výživa na kvety, ale každopádne stopa po tejto tekutine zanechala dosť intenzívnu spúšť po sebe. Vyslovene vykvitnutá hrdza si hovela na rohu zadného panela a spodného šasi. Pán Papier Šmirgľový nabehol na tvár miesta a o chvíľu bolo vystarané. Pre istotu som zatrel miesto priesvitnou vazelínou a hotovo. Na záver som si nechal pikošku, lebo tá stojí za to. Keď som zapol tuner prvý krát, ožiarila ma červená riava svetla zo žiaroviek. No tak toto asi nie je originál, povedal som si. Nechápal som toho estéta, čo tam mohol dať červené žiarovky, ale už som tušil že ani nebudú červené, ale podomácky natreté aby svietili do červena. Fuj, po sňatí svetelnej rampy to bolo jasné. Ozaj nejaký magor natrel všetky 3 originál žiarovky na červeno, čo po čase zmenilo spektrum na ružovú, prirátajúc ešte silný svit žiarovky. Určite si prosím všimnite aj sólo žiarovku na osvetlenie budíka sily vyladenia stanice, ktorá bola zamotaná v čiernej lepiacej páske, ktorá držala žiarovku na mieste nad indikátorom. Toto som fakt nerobil ani v trinástich rokoch! Po vyčistení vyzerala rampa takto a pamiatkou na červenú ostali už iba fľaky na dnes už vyhodenej handričke. A dostávame sa k poslednému úkonu, ktorý označujem za bonusový. Po demontáži ručičkového meradla na indikáciu sily vyladenej stanice a už spomínanej čiernou lepiacou páskou omotanej žiarovky, sa mi tento budík rozpadol v ruke na sklíčko a samotný merák. Povedal som si, že povolilo originál lepidlo, ale Čínsky Taiwan sa nezaprel. Prosím pekne, sklíčko panelového meradla bolo prichytené o samotný merák iba priesvitnou lepiacou páskou, ktorá po čase vyschla na priam mikrometrickú hrúbku a čo z nej ostalo, vidíte sami!!! Tak toto je hustý model a nijak inak na tom neboli ani budíky zo zosilňovača a kazetového decku. Paráda. Troška tavného lepidla a budíček šiel na svoje miesto. 
Čo sa týka tunera, to je asi všetko. Prejdime na deck.

Stereo cassette deck SONY TC-U2

Ako druhý komponent predstavujem stereofónny kazetový deck SONY TC-U2. Z môjho pohľadu je to krásny, jednoduchý deck reprezentujúci dizajnovú líniu a filozofiu tejto značky. Funkciami neprekvitá do ohurujúcich rozmerov, disponuje mechanickým počítadlom ubehnutej pásky, neregulovateľným 6,3 mm slúchadlovým výstupom, systémom redukcie šumu DOLBY NR, prepínačom typu pásky (Fe, FeCr, CrO2) a reguláciou záznamovej úrovne na zdvojenom veľkom gombíku pre každý kanál zvlášť. Úplne naľavo sú už iba 6,3 mm mikrofónne vstupy prepínateľné vzadu prepínačom s polohou MIC a Line IN a celému prednému panelu velia dva veľké, do zelenkava osvetlené indikátory úrovne audiosignálu. Mám spomenúť aj SOFT EJECT? Tak spomeniem (Pomalé, tlmené otváranie dvierok kazetového priestoru). Vtedy to bola možno ešte vychytávka, neskôr už absolútna samozrejmosť.
S týmto deckom som nemal veľa práce, ak nerátam zháňanie vylágrovaného remeňa na zotrvačník a gumičiek na unášače. Rozoberá sa tiež parádne, akurát v tých dobách ešte neboli fast-on konektory, aby ste mohli napríklad beztrestne vybrať kazetovú mechaniku a nie odletovávať 15-20 káblov z dosky. Vnútro je prehľadné, ak človek ovláda grify na uvoľnenie toho či toho, je tu práca zábavou. No teda, aby som nezabudol, myslím, že dosť podstatné, deck disponuje FULL AUTOSTOP-om, čo v tých dobách nemal ešte každý. Síce vypína trošku neskôr ako ostatné prístroje tejto kategórie, ale vypínanie je spoľahlivé, takže plusové body. Som veľmi spokojný, deck spĺňa moje požiadavky.

Stereo amplifier SONY TA-212A

A dostávame sa na záver k poslednému komponentu tejto zostavy, ktorým je zosilňovač SONY TA-212A. Najradšej by som ho poospevoval, ale budem zdržanlivý, nakoľko so mnou po fotení vypiekol a to doslovne! Po zapnutí začal chrčať pravý kanál a zvuk je skreslený. Po vyskúšaní slúchadlového výstupu, ktorý bol v poriadku prišiel nepríjemný rezultát - pravdepodobne odfajčený koncák. Ďakujem pekne, ale môže to byť zopár faktorov, za ktorý SONY ozaj nemôže. Jedna vec je pôvodný stav, takže kondenzátory majú odžitých krásnych 31 rokov a ďalšia podstatná vec, zariadenie bolo konštruované na napätie 220V a vieme, že v súčasnosti máme normu nastavenú na 230V plus mínus nejaká tá tolerancia. Nuž ale po premeraní našej elektrickej siete doma som zistil, že tu máme 239V a to už je čo povedať. Sú to príliš vysoké nároky na deduška, takže asi to nezvládol práve kvôli tomuto. Všeobecne aj v týchto zariadeniach rýchlejšie odchádzajú žiarovky, čo je úplne prirodzené, veď o 20 voltov vyššie napätie na primárnom vinutí transformátora môže takto zamiešať karty. Takže takéto trable mám s týmto komponentom. Inak je vovnútri veľmi jednoduchý, prehľadný, ale samozrejme, aj sem zasiahla estetická úchylka bývalého majiteľa, Na červeno nafarbené žiarovky!!! Z týchto však farba nešla dole vôbec a preto som musel zvoliť náhradné riešenie. Na finálnom obrázku už vidíte výsledok, pekne do zelena svietiace žiarovky. Fotografia, ktorá je ako výstavná však zakrýva už hore spomínanú ťažkú kozmeticko-vizuálnu chybu. Pri preprave sa celú cestu niečo šúchalo o predný panel a dopadol veru neslávne takto. Žiaľ, je to hliníkový panel a leštením by som urobil viac škody ako úžitku, takže ostáva takto, vlastne sa pri počúvaní naň ani príliš nepozerám a teraz vôbec, keď má odfajčenú pravú stranu, skončil v depozite a čaká na opravu. Kedy, kde, u koho? Neviem.
Na záver dajme ešte trocha technických údajov: Výstupné audio sa udáva 2x20W na kanál RMS pri 1 kHz, takže hudobný je vyšší, a verte mi BOHATO postačuje! Ja nechápem tie tupé zosilňovače čo sa dnes vyrábajú, ani jeden nejde pod 80W na kanál, ale zvuk nikde! Samozrejme nerátam vyššiu triedu.
Ďalej výrobca v katalógu uvádza, že ručičkové indikátory uvádzajú výstupný výkon vo wattoch RMS, čo u mňa znamená, že si moc neposkáču. Aby ste ich uviedli do pohybu, museli by ste vykrútiť VOLUME gombíčisko tak zhruba do polovice. Ale to už sa po byte rozlieha dunenie tankov. Pozastavím sa nad funkciou LOUDNESS. Tento prístroj ju má údajne vstavanú a výrobca vyslovene uvádza "vstavaná funkcia LOUDNESS na zosilnenie nízkych a vysokých frekvencií pri počúvaní na nízkych úrovniach". No, dobre, možno, ale počuť to výrazne nie je, radšej by som asi uprednostnil predsa len mechanický prepínač. Ale aj tak, hrá pekne. Zadné vstupy má iba 3. Tuner, Tape, Phono. Dovi, dopo. Nič viac. Na prednom paneli je ešte 6,3 mm jack na externý mikrofón. Žeby karaoke?

Takže nech sa páči, ďalší pekný kúsok v mojej zbierke. Na záver ešte jedno foto. Happy listening!

Ak som niečo zabudol, doplním. Ak zosilňovač opravím, dám vedieť!

Made in Taiwan republic China

Rok výroby: 1980
Šírka zostavy: 40,5 cm
Hmotnosť zostavy: Zanedbateľná, tažký 10 kilogramový zosilňovač ani 7 kilový deck sa nekonajú.
 

Späť na hlavný zoznam VINTAGE KOMPONENTY